Ukradnutý život

13

Finley sa vynoril spoza svojej mrazničky a priložil si na červenajúce oko mrazený hrášok. Prstom ukázal na svojich hostí, usadených za stolom. „Nemám vás rád," povedal nahnevane. „Ani jedného. A nehádž po mne ten pohľad, malá valkýra, som imúnny."

Evelien našpúlila pery.

Neznáme dievča si pozorne prezeralo vojvodu a prehmatávalo si nos. Na chvíľu sa zamračila.

MacDermott sa posadil k nim. „Tak spustite. Najprv vy dvaja." Kývol smerom k Evelien a Malachimu. „Čo ste vyviedli vo Valhalle?"

„Valhalla?" začudovalo sa dievča. „A on prežil?"

„Vojvoda," začala Evelien, „nie som si istá, či to má súvis s našou... vecou, ale vojvodkyňa Vollanová spolu s Laeliou Desivou mi vymazali pamäť a dnes to chceli urobiť znova. Pobili sme sa a podarilo sa nám s Malachim uniknúť. Len som chcela vedieť, o čo ide."

„A?" Prehodil si sáčok na koleno.

Mykla plecami. „Použili silnú mágiu, neprekonala som ju."

„Fajn, jedna záležitosť vybavená." Pootočil sa. „A čo ty, Konstantinov? Ideš v oteckových šľapajách?"

Upír naňho zavrčal. „Môj otec bol členom Bratstva, preto som nemohol vypovedať. A nie, nejdem v jeho šľapajách. Teším sa, že je tam, kde je." Záblesk v modrých očiach hovoril, že neklame. Nemal otca rád.

„Verím mu, Finley," upokojil ho Malachi. „Vďaka nemu vieme, že Bratstvo je v pohybe."

„Blázon, ktorý sa pošle do Valhally, aby zachránil ženskú, ktorú nenávidí, u mňa nemá veľké slovo," odbil ho. Evelien sebou trhla. Mohol by jej už niekto vysvetliť, prečo ju Malachi tak neznáša?

„Teraz to chceš rozoberať?" zavrčal Malachi.

Vojvoda sa na chvíľu zamyslel. „Nie, asi nie. Prejdime k zlatému klincu tejto katastrofy." Uprel pohľad na dievča. „Nechceš nám niečo povedať?"

Dievča si prestalo šúchať orlí nos. Pozrela na MacDermotta tým najzvláštnejším pohľadom, akého len bola schopná. „Volám sa Romy," predstavila sa a pod stolom kopla Markusa, ktorý na ňu zarazene pozrel. „Mala som s Bratstvom tú česť, keď ma pred pár rokmi zajali a chceli mučiť."

Evelien vyvalila oči. „Prečo?"

Romy nešťastne vzdychla. „Bola som veľmi zvedavá. Vyštudovala som históriu a snažila sa poskladať aj tú našu. Viac ma však zaujala mytológia drakov. Cestovala som po svete a zbierala informácie. Bola to chyba."

„Zajali sme ju," pokračoval Markus. „Môj a Gabrielov otec ju chceli mučiť, pretože sa odmietala podeliť o informácie."

Romy privrela oči, aby v nich nezazreli bolesť. „Markus mi pomohol utiecť," dokončila s úsmevom, ktorý venovala svojmu hrdinovi. „Ale ja som vedela, že Bratstvo sa nezastaví pred ničím a potichu som chcela zistiť, čo je také zázračné na rase drakov."

Marcus zaťal päste. „Čo si zistila?"

Poklopkala prstami po stole. „Nič, čo by oni nevedeli. Že draci boli prisilní a zotročení. Potom uväznení. A tabuľky sa stratili."

Evelien so záujmom počúvala. „Kto ich vlastne uväznil? Kto mal tú moc?"

„Práve to ma znepokojovalo. Draci boli nezničiteľní. Neviem o sile, ktorá by ich uväznila. Alebo zotročila, keď sme pri tom."

„Chceš tým povedať, že sa to nestalo?"

Romy sa naklonila ponad stôl. „Chcem tým povedať, že históriu píšu víťazi a na tomto príbehu niečo nesedí. Draky sú... legenda. Mýty o nich sa objavujú skôr, než mýty o nás. A ich moc bola obrovská. Preto som vzala toto." Hodila tabuľku na stôl. „Pátram po nich celé roky, aby som im zabránila získať moc nad drakmi."