Ukradnutý život

9

Evelien sa prebrala až keď boli pred Mníchovom. Prešla si rukou po čele a zastonala. „Tak toto už nikdy neurobím."

„Definuj toto," hneď sa do nej pustil Malachi. „Čo za kúzlo si to použila?"

„Tebe sa nespovedám," odsekla. Skutočne by pomohlo, keby jej aspoň vysvetlil, prečo ju nenávidí.

Zavrčal a Gabriel zastal na parkovisku pred obchodným domom, pod ktorým MacDermott býva. Bolo len spolovice plné a ľudia žiadni. Evelien tackavo vystúpila. Stuhol jej krk a prstami si prešla po svaloch. Do nosa jej prenikol pach výfukov.

Zježili sa jej vlasy na krku a prudko sa otočila. Priamo za ňou stál Malachi a všetky jej bunky ju varovali, aby sa mu vyhýbala. Teda až na tú malú časť, ktorá si s ním chcela zmerať sily.

Nadvihol jeden kútik úst. „Bojíš sa o svoj chrbát, valkýra?"

Keby len o chrbát! „Prečo ma nenávidíš? Čo také hrozné som ti urobila? Ešte aj moja valkýra cíti tvoj hnev. Dráždi ju to." Dúfala, že jej odpovie.

Vyzeral, že ho to potešilo, bastard jeden! „Buď rada, že sa ešte držím na uzde." Pristúpil bližšie k nej a vyžíval sa v tom, že je vyšší. Evelien sa však nenechala zastrašiť. Aspoň navonok.

Celé jej vnútro sa búrilo a ten neprirodzený pocit ju znepokojoval. Svrbeli ju ruky, ako mu chcela ublížiť. No hurá, konečne sa ozvala valkýra. „A prečo? Myslíš, že by som pre teba nebola rovnocenný súper?" Sakra, Evelien, teraz nie je čas na valkýrsku súťaživosť! Zaryté feministky vždy hľadali spôsob, ako mužom dokázať, že sú lepšie.

Malachiho to zaujalo. „Myslím, že nie. Si len decko a navyše..." jeho pohľad prezrádzal, že sa chystá zasadiť tvrdý úder, „vyzliekal som ťa, cukríček. Nemáš dosť svalovej hmoty."

A bolo to. Valkýra sa predrala na povrch ako zúrivá levica a Evelien mu dala facku. Ani to ním nehlo. Nechty sa jej zahrotili do ostrých pazúrov.

„No tak, nie tu," prosil ich Gabriel, ale aj s Marinou odstúpili. Ona vedela, čoho je schopná Evelien a on zase, čoho je schopný Malachi.

Bolo neskoro. Evelien sa po ňom zahnala nechtami a len-len že mu minula tvár. Bez výčitiek ju udrel do brucha a ona sa prehla. Využil jej postoj a zhodil ju na zem.

Zalapala po dychu. Už aj zuby mala ostré – to sa jej zatiaľ stávalo len pri tréningoch, keď bola pod kontrolou starších valkýr. Nechtami mu prerezala nohavice nad členkom a z rán sa mu spustila krv. Zreval a zatackal sa.

Vyskočila na nohy a udrela ho do tváre. Keby nemala kabát, už by bola vo vzduchu. Jej výzor však bol už aj tak dosť desivý. Vlasy mala zježené ako mačka, oči temné, lesklé. Čierne nechty pripomínali pazúry a zuby tesáky.

Marina sa obzrela. Je biely deň a Evelien práve odhalila svoju podobu. A toto už ľudia uvidia! Zdvihla dlane a prebehla poza nich. Gabriel pred nimi urobil to isté a spoločne vytvorili ochrannú clonu, ktorá bojujúcich ochráni pred nechcenými pohľadmi. Našťastie, táto schopnosť je bez výnimky vlastná každému druhu.

Malachi využil jej stále zranenú nohu a prešiel na stranu zraneného členka. Nedokázala naň preniesť celú váhu. Kopol ju do stehna a už zase padala k zemi.

So zadunením dopadla, napla zdravú nohu a uštedrila mu kopanec do kolena. Za svišťania vzduchu sa dostala do podrepu a vrhla sa naňho. Poškriabala mu hruď a ruky, než ju zastavil a odkopol ako handru k autu.

Narazila do kapoty.

„Evelien, ovládaj sa!" prosila ju Marina.

Nepočúvala ju. Pozviechala sa, oprášila a odhodlane zamierila späť do boja. Jej výzor Malachiho vôbec nezastrašil.