Ukradnutý život

14

Gabriel bez zaklopania vošiel do Malachiho privlastnenej izby a našiel ho prechádzať sa po miestnosti ako lev. „Máš niečo na srdci?" Posadil sa do kresla, zvyknutý na jeho stavy.

„Veľkú čiernu dieru, ale to sa spraví, keď uškrtím to krpaté okrídlené čudo." Udrel do steny.

„Nejako sa k tomu nemáš. Priznaj sa, dostáva sa ti pod kožu." Gabriel sa dobre bavil na jeho odolávaní svojhlavej valkýre.

„Aby som sa ja nedostal pod niečo iné," zamrmlal uštipačne.

„Pokiaľ viem, to sa ti už podarilo," podpichol ho.

Malachi zastal a zasyčal. „Nerozvádzajme túto tému."

„Ako chceš. Tak ako je to s tou prvou líniou?"

„Neviem, o čo bratstvu ide, ale je to legenda. Prvá línia je niečo ako rozprávka o Adamovi a Eve."

„Prvých ľuďoch?"

„A asi taká pravdivá."

„Takže ide o prvých predkov drakov?" dával si dohromady súvislosti.

„Niečo také. Kedysi vraj boli draci jednotní, potom sa rozdelili. Preto sa s mýtmi o nich stretávame v Ázii, Amerike aj na severe Európy. Možno aj v Afrike, nie som si istý."

Gabriel pozorne sledoval rozrušeného Malachiho. „Veríš tej legende?"

Malachi zastal a pozrel naňho. „Asi budem musieť. Podľa nej dokáže prvá línia vládnuť nad silami, ktorým ani my nerozumieme."

Evelien skontrolovala svoje zbrane a do čižmy si vložila hrubú čiernu fixku na kreslenie rún. Marinu už pokreslila a upírka sa práve tvárila, akoby ju natrvalo potetovala. Musela sa však uistiť, že sa jej nič nestane, inak by si to nikdy neodpustila.

„Ešte raz mi pripomeň, prečo by som to nemala považovať za jeden z tvojich najnemožnejších plánov," zavrčala.

„Pretože je dokonalý a nič lepšie nemám." Kniha severskej mágie, ktorú mala v pláne ukradnúť, nie je v Dome valkýr na Bornholme ako väčšina artefaktov, ale priamo vo Valhalle, a vojvodkyňa k nej nepúšťa každého, aj keď mágiu z nich vyučuje všetky valkýry.

„Potrebovala by si ešte minimálne jednu osobu, aby šlo všetko hladko. Prečo nepožiadaš Malachiho?"

Valkýra na ňu vycerila zuby.

„No čo? Má pre teba slabosť, nevšimla si si?"

„Iba ak má možnosť ublížiť mi." Upevnila si chrániče. Marina mala pravdu. Skutočne by potrebovali ešte jeden pár rúk, lepšie povedané očí, aby nedošlo k zbytočnému boju.

„Na detailoch môžete ešte zapracovať," odbila jej argument upírka.

„Až po krádeži." Precvičila si svaly na krku. „Pripravená?"

„Pripravená na čo?" vyrušil ich Malachi, ktorý sa objavil vo dverách do obývacej miestnosti. „O čo sa pokúšaš tentoraz, malá valkýra?"

Otočila sa k nemu s nechuťou v očiach. „Upokoj sa, neutekám. Idem si len vybaviť... osobné záležitosti."

„Vraciaš sa do Valhally?" Do hlasu mu prenikli obavy. Premeral si ju a podľa jej odhodlaného výrazu vedel, že ju neodhovorí.

„Nie na dlho. Len si niečo vezmem. Marina pôjde so mnou."