Ukradnutý život

42

Nasledujúce ráno sa Evelien s Marinou premiestnili do Glasgowa a pod očami mali tmavé kruhy. Rhys ich pustil, aby upokojili svojich príbuzných. Gabriel musel zostať v Rusku a Marina ho nechcela nechať samého, ale po Winifredinom presviedčaní súhlasila, že pôjde domov. Jej bratia stihli ich rodičom povedať len to čo vyviedla a neuistili ich, že je v poriadku.

Romy zostala v paláci s Markusom a MacDermott s Laeliou prišli za nimi.

Celá dračia kráľovská rodina sa stala Rhysovým oficiálnym hosťom a začali sa jednania o novom usporiadaní. Rhys netúžil po mocenských bojoch a nemal v pláne narušiť dračie kráľovstvo.

Draci sa dočasne ubytovali vo Valhalle, než si nájdu pohodlnejšie ubytovanie. Evelien napadlo, že kopec na Kréte je nádherné miesto pre ich nový palác. Môžu si postaviť nový domov.

V tichu sa viezli taxíkom. Amy im vyliečila rany a dostali aj čisté oblečenie, ale aj tak vyzerali ako po zápase gladiátorov. Ako prvú taxikár vyložil Marinu a ona so zvesenými plecami vošla do domu. Evelien ju ľutovala. Určite to nebude mať ľahké a chcela tam ísť s ňou, povedať jej rodičom, že je to jej vina a Marina to všetko podstupovala kvôli nej. Upírka však odmietla so slovami, že sa rozhodla sama a navyše ich musí psychicky pripraviť na Gabriela.

Vyčerpane sa nechala odviezť domov, zaplatila taxikárovi a vliekla sa dnu. Ani neotvorila dvere a už sa v nich zjavila Kathrine v župane a objala ju. „Vrátila si sa," vydýchla si šťastne.

Evelien ju úprimne zovrela v náručí. Tešilo ju, že Eva a Rhiannon sa znovu našli. Smútila za svojou dávnou matkou. Nedovolí, aby sa história viac zopakovala. „Vyhrali sme, mami." Smrkla, ako na ňu tá situácia pomaly doľahla. „Vyhrali sme," zopakovala.

O dva dni sa s Marinou stretli v škole. Upírka vyzerala omnoho lepšie, keď mala pravidelný prísun krvi. Usmiala sa na valkýru. „Ako ide život, vojvodkyňa?" opýtala sa s úsmevom. Niekoľko spolužiakov sa nechápavo otočilo, ale stačil jediný jej pohľad a šli si po svojom.

Evelien sa uvoľnene oprela o svoju skrinku. „Konečne spokojne spávam," prezradila nadšene.

„Žiadne nočné mory?"

Pokrútila hlavou. Po mnohých mesiacoch sa vyspala bez nočného potulovania a kriku.

Dnes ráno ju navštívila Winifred, aby jej povedala, že ju očakávajú na dvore, aby ju predstavili ako novú vojvodkyňu. Oficiálne. Prezradila, že plánujú obnoviť posty vojvodov, každý pre jednu rasu. Evelien preberie vládu nad valkýrami, ale nie nad čarodejníkmi. Nebude však ani podliehať ich vojvodovi, ktorého si ešte nezvolili.

„A čo ty? Máš domáce väzenie?"

„Áno, aj keď nie je veľmi platné. Rodičia boli viac vystrašení ako nahnevaní."

„Čo Gabriel?"

Zazubila sa. „Takmer ho zabili, keď prišiel na návštevu. Chvíľu potrvá, než sa naučia znášať." S tým už bola zmierená. Nesmierne sa jej uľavilo po výsluchoch, keď vyšlo najavo, prečo všetci unikali a do jedného boli prepustení na slobodu. Gabriel zatiaľ zostával na dvore a Markus sa presťahoval s Romy do Mníchova k MacDermottovi a Laelii.

„U nás je to podobné. Malachi je stále v nemilosti, že ma nechal upáliť. Akoby za to mohol," odfrkla si. Keď ju Malachi navštívil druhý raz, Kathrine ho zase takmer zabila a nebyť Evelieninho zásahu, museli by premaľovať dom. Drak si nakoniec valkýru získal tým, že priložil ruku na jej brucho a prekvapene jej oznámil, že sa jej narodí ďalšia z Rhiannoniných dcér. Odmietal však prezradiť ako umrela, aby ju nevydesil.

Dievčatá spoločne vošli do triedy a štebotali o spôsobe, akým ich svet prijal existenciu drakov. Prevládali viac obavy ako útočné zámery a vďaka trpezlivosti kráľovskej rodiny napätie poľavovalo. Vyzeralo to na hladké spojenie kráľovstiev.

Rosemarie sa podarilo upraviť kúzlo, ktorým boli draci uväznení a obišla tých dobrých. Druhá polovica plus Bratstvo skončili späť na Islande bez možnosti oslobodenia. Žiadne tabuľky, ani pečať. Akselsen už pripravoval plány striedania stráží vlkolakov a upírov, aby ich mali stále pod dohľadom.

„Rhys tvrdí, že s Romy by ste nikdy nemali byť ďaleko od seba," podotkla Marina. „Vaša moc je prepletená."

Evelien mykla plecami. „Romy patrí k drakom a keďže jedným z nich je Malachi... nevidím v tom problém." Zasnene sa usmiala.

Marina jej to šťastie dopriala. Už dlho valkýru nevidela tak uvoľnenú a hlavne – vyspatú. Obom však zostali rany, vnútri aj vonku, ktoré nezmiznú. Evelien sa vracalo viac a viac spomienok, ale keď už vedela, čo očakávať, zvládala ich lepšie. Marine zostane pamiatka po dýke na krku a škrabance na nohe po náraze o skaly pod Malachiho hradom.

Keď sa tak zamysleli, bola to malá cena za slobodu celej rasy a zachovanie mieru a slobodnej vôle. Ani jeden z drakov nevyužil svoju moc nad valkýrami a aj keď sa tvárili namosúrene, pomaly im začínali dôverovať hlavne vďaka Evelien a Malachimu, ktorí im dokázali, že draci sa nad nich nikdy nebudú vyvyšovať. Či sa bojovné ženy vrátia k ich pôvodnému účelu nevedel nikto. Evelien ich k ničomu nechcela tlačiť a Vollanová ju učila ako zvládať nový post.

Potrvá ešte mnoho rokov, kým sa dá všetko do poriadku. Ich svet má mnoho nedostatkov a potrebuje čas, kým z neho vymiznú predsudky a boje o moc.

Winifred ich však uistila, že vo svojich vidinách videla rozmach a nie úpadok, čo bola ich jediná záruka. O ostatné sa musia postarať vlastnými silami.