Ukradnutý život

23

Evelien, už zase v brnení a plne ozbrojená, sa plazila po streche, aby nazrela cez okraj. Behom niekoľkých sekúnd zhodnotila situáciu. Desiatky valkýr. Vlci a upíri – dva oddiely z každej rasy. Starší Akselsen. Vollanová.

Odplazila sa späť a zoskočila na horné poschodie hotela. Už je to pätnásť minút a ešte nikto nezaútočil.

„Nulová šanca," oznámila Malachimu. „Východy?"

„Zablokované. Romy sa práve vrátila z obhliadky." Kráčali späť do izby, kde zatiahli závesy. Krátko po nich dobehol Markus. „K autám sa nedostaneme včas," priniesol ďalšie zlé správy. „Sme úplne odrezaní."

Romy udrela päsťou do vankúša. „Perfektné!" Nadýchla sa, až to zasyčalo. „Ako nás našli? Mobily?"

„Všetci sme si dávali pozor," uistil ju Gabriel. „Musí v tom byť niečo iné."

„Nemienim to zisťovať," prskla Evelien. „Vollanová vie, že máme obmedzené možnosti," predpokladala myslenie svojej vládkyne. „Ak sa nedostaneme z hotela, musíme použiť dvere do jedného z Domov. Vallhalu dala určite pod dozor mužov. Tí už niekoľko rokov slintajú túžbou položiť na mňa ruky."

Malachi zaškrípal zubami. „To si s nimi ešte vybavím. Takže Valhalla padla. Iné domy?"

Zatvárila sa, akoby zjedla citrón. „Domy upírov sú nepriateľské územie. Okamžite by nás vydali Vollanovej." Aspoň takú stratégiu by použila ona. „Gabriel je hľadaný, druidi by ho vo svojom Dome hneď chytili a nahlásili. MacDermott im určite prezradil, že Romy je škriatok a ich Dom musí byť strážený. Markus je upír ako Marina a tým sme vyplytvali všetky možnosti." Nenápadne sa priblížila k oknu a poodtiahla záves. „Zoskupujú sa. Čoskoro vyrazia. Nebudú vyjednávať."

„A čo bosorky?" napadlo Malachimu. „Ty si predsa napoly bosorka." Prenikavo na ňu pozrel.

Strhla sa. „No... ale ja som ich mágiu nikdy nevyužila. Neviem, ako sa tam dostať."

Priblížil sa k nej a položil jej ruky na plecia. „Už si ju predsa použila v krajnej situácii." Kývol hlavou smerom k oknu. „Za čo považuješ tamto?"

Pootvorila pery, ale nehádala sa s ním. Vollanová by Dom bosoriek nedala strážiť, pretože nevie, že Evelien ich mágiu už využila a navyše by riskovala, že sa o tom dozvedia Win s Rhysom. Ibaže ona vážne nevie, ako sa do Domu dostať. Rodičia jej na to možno naleteli, lebo chceli. Vojvodkyňa ju však pozná príliš dobre.

„Nie-nie som si istá, či to zvládnem."

„Bude to rovnaké, akoby si sa snažila dostať do Domu valkýr," podporila ju Marina. „Ibaže mysli na to, že sa chceš dostať do Domu bosoriek."

To sa ľahšie povie, ako urobí. Čo ak sa pomýli a oni skončia v obkľúčení valkýr na úplne inom ostrove? Nerada brala tú zodpovednosť na svoje plecia. Napriek tomu počula, ako hovorí: „Skúsim to." Poodstúpila od nich a namierila ruku na dvere. Chvíľu sa sústredila, ale nič sa nedialo.

„Ehm, Eve, nechcem tlačiť, ale už sú v hoteli," súrila ju Marina.

„Nejde to," sykla nespokojne. „Neviem sa spojiť s ostrovmi. Niečo... mi v tom bráni."

Romy namierila ruku na dvere do kúpeľne a pokúsila sa ich otvoriť smerom do Domu škriatkov. „Blokujú nás," ohlásila neveselo. „Neotvoríme žiadne dvere, aspoň kým sme v budove."

„Sme v pasci," zhrozila sa Marina. „Cez tamtú armádu sa nikdy neprebijeme." Otočila sa k Evelien, u ktorej hľadala nádej na duchaplný plán. „Eve, prečo sa na mňa tak pozeráš?"