Ukradnutý život

15

Romy s Markusom sa dohodli na ďalšom postupe a vyšli z izby. Na teraz zostanú pri Malachim a Evelien, okolo ktorých sa všetko točí, a potom sa pokúsia nejako zastaviť bratstvo. Romy vedela, že vojvoda by okamžite vycítil jej pôvod a tak sa musela ukryť za závoj mágie. Tušila, že to MacDermotta vrcholne irituje.

Vyjedli mu chladničku a keď sa rozhodli ísť ho hľadať, začuli ako mieri k výťahu, ktorý o pár sekúnd cinkol.

Finley stál na chodbe a bol zvedavý, kto ho zase vyrušuje. Oči sa mu mierne rozšírili, keď v kabínke uvidel vysokú hnedovlasú ženu so šedými očami, v ktorých by sa vedel stratiť.

Laelia Desivá sa zhlboka nadýchla, keď ho uvidela. „Finley, musíš mi pomôcť."

Zložil si ruky na hrudi. „Ahoj Laelia, aj ja ťa rád vidím. Ako sa máš?"

Zagúľala očami. „Finley, prosím. Ide tu o niečo veľké, čo možno spôsobí pád nového kráľovstva. Ty si jediný, komu ešte verím."

„Nie."

„Finley..."

„Potrebuješ pomoc? Postav sa do radu." Otočil sa jej chrbtom.

Valkýra vystúpila z výťahu, hnedé vlasy jej zakryli líca. „Ide tu o draky, Finley," povedala vážne.

Vojvoda sa k nej okamžite otočil. „Odkiaľ vieš o drakoch?" zašepkal neveriacky.

Urobila ešte jeden krok vpred. „Každý má svoje tajomstvá. Finley, som zúfalá. Bratstvo útočí a ak rýchlo nezastavím jednu valkýru, Valhalla padne."

„Tú, ktorá ju práve vykráda?" tipol si. Od toho incidentu s Win a Rhysom si dal do niektorých miestností nainštalovať kamery.

Laelia sa zarazila. „Vykráda? Počkaj, čo vlastne vieš?"

Udrel päsťou do steny. „Čo majú valkýry spoločné s drakmi?"

„Nejde o to, čo majú spoločné, ale o čo sa pokúša Bratstvo."

„Prečo si prišla za mnou?" už znel nahnevane.

„Si škriatok, pomôž mi vystopovať Evelien Hunterovú. Musím jej vymazať pamäť. A je s ňou nejaký chlap, aj jeho potrebujem."

„A stavím sa, že aj ukradnutú tabuľku z Ruska," dodal.

Prikývla. „Vypočuješ ma?"

Prešiel si rukou po tvári. „Poď." Zaviedol ju do svojej izby.

Romy spýtavo pozrela na Markusa. Ten škrípal zubami.

„Mali by sme vypadnúť," zhodnotil situáciu. „A varovať ostatných. Finley zrejme zmenil strany."

Romy ľútostivo hľadela na chodbu, kde sa dvojica rozprávala. „Keby sme..."

Otočil ju k sebe. „Rose, nesmieš. Nie takto."

Smutne sa oňho oprela. „Nerozumiem, prečo idú valkýry proti nám. Akoby pracovali pre Bratstvo."

„Je to reálna možnosť." Viedol ju chodbami. „Gabriel povedal, že idú do Valhally. Pošleme im odkaz, aby sa nevracali." Strhol si z krku náhrdelník, ktorý Gabriel vyčaroval, a zlomil prívesok napoly. „To ho varuje."

„Ale čo my?" V obave si zahryzla do spodnej pery.

„Stretneme sa s nimi na bezpečnom mieste." Zahol za roh. „Aj keď to pár dní potrvá." Konečne našiel Finleyho garáž s množstvom dopravných prostriedkov. Vojvoda tu mal štyri autá, päť motoriek a jeden karavan. Kľúče viseli na háčikoch vedľa dverí, ktorými vošli.