Ukradnutý život

37

Marina naliala Kathrine pohár vody a po uistení, že Gabriel je na ich strane a nikomu nemieni ublížiť, im vyrozprávala, kde s Evelien počas ich neprítomnosti boli a ako sa dozvedeli o drakoch. Upozornila ich, že o tom ešte nikto nevie a kým to Vollanová nevybaví na dvore v Rusku, mali by držať jazyk za zubami.

Ku koncu už boli zhrození a nevedeli, čo povedať.

„A oni sú teraz slobodní? Tá druhá polovica?" opýtal sa John.

„Vyzerá to tak. Horšie je, že netušíme aké sú ich plány a musíme ísť naslepo."

Kathrine krútila hlavou. „Nikam nepôjdete. Ste ešte deti. Mali by ste mať domáce väzenie."

„Je mi to ľúto, pani Hunterová, ale my musíme. Začali sme to. Ak ich nezastavíme, valkýry budú zotročené ako prvé."

Do domu bez zaklopania vbehli Romy s Markusom, vydesení a rovnako zadýchaní. „Ako sa to mohlo stať?!" vyprskla Romy. „Kde je Malachi a Evelien?"

Tí ako na zavolanie zbehli dolu. „Tu sme." Evelien vyzerala rozladene. „Už vieme, čo chcú." Zamračila sa, potom sa jej vyjasnilo. „Tak som to myslela! Povstanú zatratení v súboji nečistom, krv mŕtveho rozhodne o rode stratenom. Romy je jediná, ktorá ten oheň zvládne. A Laelia ju predsa mala za mŕtvu! Jej krv rozhodne!"

„Aký oheň?" nechápalo dievča.

Malachi jej podal papier. „Keď boli draci uväznení, každá rasa im dala kvapku svojej krvi. Vytvorili tým také mocné kúzlo, že ho nešlo zastaviť a vzbĺkol oheň. Nielenže mal moc uväzniť moju rasu, mohol prikazovať aj ostatným rasám, ktoré prispeli krvou. Nazvali ho oheň života, pretože mohol život ovládnuť a vziať každej zúčastnenej rase. To bola cena za uväznenie drakov."

„Ako to, že o ňom nie sú zmienky?"

„Časť valkýr pochopila nebezpečenstvo, ktoré predstavuje. Nikto ho nedokázal zahasiť, ani len prvá línia. Tí len z neho čerpali moc. V obave pred zneužitím toľkej moci ho valkýry vzali a odniesli na Krétu. Ukryli ho, keďže ho zahasiť nešlo. Vymazali všetky zápisy a nechali len jeden, ukrytý v ich knihe. Začarovali odkaz tak, aby sa k nemu dostali len draci, keď budú slobodní. Asi dúfali, že oni s ním niečo urobia."

„Vravel si, že len prvá línia ovládne jeho moc," zamračila sa Romy.

„Nie, neovládne, len ju načerpá. Oheň nie je spútaný, horí neustále a podľa slov prvej línie sa ešte nenarodil nikto dosť silný, aby oheň ovládol nadobro. Nikde sa ale nepíše, že ho nemôže zneužiť niekto, kto má čo i len kvapku krvi prvej línie." Mrazivo pozrel na Romy. „A tú má teraz Bratstvo."

Zalapala po dychu. „S tým ohňom v rukách sa im nikto nepostaví."

„To nie je to najhoršie," vložila sa do toho Evelien. „Podľa slov prvej línie a dotyčných valkýr vyhrá ten, kto oheň podrobí svojej vôli. Aj keby ti dodával silu, Romy, vyhrá ten, kto ho bude mať v hrsti."

„Nerozumiem."

Malachi sa k nej postavil. „Oheň je samostatná entita slúžiaca komukoľvek, kto ho ovládne.Ale jeho moc, vládu nad rasami, má len prvá línia. Ty z neho môžeš túto silu získať, ibaže nie je spútaný. Nevieme, ako zareaguje na takýto druh mágie a či ťa nezabije."

„Nikto na to nebol dosť mocný," pípla. „Toľká moc... určite sa o to pokúšali mnohí."

Malachi pokrútil hlavou. „Draci z neho načerpajú silu s pomocou tvojej krvi a uväznia nás. Na ostatné potom budú mať kopu času."