Ukradnutý život

Prológ

Dánsko, rok 980 nášho letopočtu...

Eva na rozdiel od svojich prenasledovateľov nemala koňa a tak musela utekať čo jej sily stačili. Šaty jej viali vo vetre a spomaľovali ju.

Čo urobím, čo urobím, čo urobím? Dochádzali jej nápady aj sila. Kedy naposledy jedla? Nespomínala si. Mysli, Eva, už to nie je ďaleko. Nesmú vedieť, že ju ešte máš.

Zbehla z malého vŕšku a tam musela zastať, pretože ju pálilo v pľúcach. To bol vážne geniálny nápad, hlupaňa, nadávala si. Ak ťa nájde, skončíš priviazaná o jeho posteľ. A nie tým dobrým spôsobom.

Naprázdno preglgla a v bruchu jej zaškvŕkalo. Od pádu kráľovstva ubehli dva roky a odvtedy žila zo dňa na deň. Jej kedysi krásna postava sa zmenila na chudé čosi, čomu vytŕčali kosti. Nádherné šaty princeznej sa zmenili na otrhané handry. Vznešená princezná prestala existovať. Celá jej rodina vymrela. Inkvizícia ničila všetky nadprirodzené bytosti neobvyklou rýchlosťou. Jej matka, kráľovná Rhiannon, padla prvá. Jej sestry ušli a nikoho odvtedy nevidela.

Prekonala nával slabosti a bežala ďalej. Jazdci boli všade. Nemala na výber. Natiahla ruky k oblohe, prosiac mesiac o silu. „Sily východu, Matka Príroda, zadržte ich!" šepla.

Nikdy nezistila čo ich rozptýlilo, no kone sa odrazu vzopreli, erdžali, vyplašili nočné zvery a nastal chaos.

Eva sa dostala kam potrebovala a splnila svoju úlohu.

O rok bola odhalená a usvedčená z čarodejníctva. Zničene stála na pripravenej hranici, uplakaná a sama, a čakala kedy ju pohltia plamene. Vtedy uvidela svojho dávneho prenasledovateľa. Vbehol do davu a v šoku na ňu pozeral. Aké vtipné. Našiel ju, ale príliš neskoro. Svoje tajomstvo si berie so sebou.

Ich oči sa stretli a lúčili sa. Aj keď ju považoval za nepriateľku, Evina agónia sa mu zaryla do srdca. Vykríkla, keď pocítila prvý plameň.

Ďalšia bosorka bola upálená.