Ukradnutý život

29

„A teraz čo?" opýtala sa Romy beznádejne.

Malachi sa obranne postavil pred zmätenú Evelien. V rukách mal zaraz dve dýky. Poznal drvivú väčšinu prítomných. Stráže dokonca patrili k šľachticom.

„Musíme sa bezpodmienečne prebojovať von," povedal ostatným. „Situácia je vážna." On sám si nebol istý, či toto prežijú bez ujmy. Hlavne Evelien, ktorej stále nepovedal, prečo by sa k drakom nemala približovať.

Na jeho rozkaz si všetci pripravili zbrane. Aj Evelien našla zbytky sily a postavila sa proti strážam.

Malachi sa vyrútil prvý a dal sa do boja hneď s dvoma šľachticmi. Obaja boli na vážkach, či mu ublížiť, keďže je jedným z nich. A nielen to.

Evelien počkala, kým sa do boja pustia aj ostatní a milo ju prekvapilo, že Marina napriek svojim vyhláseniam, že bojový výcvik pre ňu nie je, útočila a bránila sa ako profesionálka. Od bratov zrejme predsa niečo pochytila.

Valkýre zostali teda poslední strážcovia, ktorí s ňou nemali zľutovanie. Udierali, uskakovali a keď sa jej konečne podarilo jedného dostať na zem, druhý ju nadvihol a odhodil preč.

Rýchlo sa pozbierala a zahnala sa dýkou. Narazila však len na pevnú kožu draka. Už zabudla, že sú takmer nezraniteľní. Kútikom oka zazrela, ako Romy šla k zemi a nedokázala sa postaviť. Noha ju musela priveľmi bolieť. Markus ju bránil proti niekoľkonásobnej presile.

Evelien kopla súpera do kolena a on sa zapotácal. Na pomoc mu priskočili ďalší dvaja draci. Prevalila sa cez ňu neznáma energia. O to silnejšie bojovala, oháňala sa dýkou a využívala všetko, čo ju vojvodkyňa naučila. Už sa zdalo že vyhráva, keď jeden z nich precedil pomedzi zuby: „Prestaň bojovať!"

Ako na povel jej z ruky vypadla dýka a ona zadychčane vykríkla. Čo sa to stalo?

„Nie!" Malachi sa predral cez drakov až k nej a pokúšal sa ju chrániť. „Prestaňte!"

„Tak sa vzdajte," vyjednával drak.

Ako znamenie zhora vtedy Marina padla na zem a šúchala si vyvrtnuté zápästie. Gabriel sa k nej sklonil a vzdal sa. Markus s Romy urobili to isté.

Malachi nespokojne zavrčal a stále bránil Evelien. „Nechajte ich ísť!"

Samozrejme, odmietli. Odniekiaľ vytiahli povrazy, zviazali im ruky za chrbtom a kusmi látky im previazali aj oči. Potom ich postrčili vpred a viedli kamsi do neznáma.

Evelien sebou mykala v snahe oslobodiť sa. Za sebou počula, že ostatní sa pokúšajú o to isté. „Ako to, že hovoríte po anglicky?" opýtala sa nahnevane. Sama vedela, aký je rozdiel medzi angličtinou z dôb minulých a teraz. A draci boli uväznení dávno predtým.

„To nie je zlá otázka!" zakričal zozadu Malachi. „Ako ste sa dostali z Islandu? Kam nás to vediete?"

„Naši králi rozhodnú čo s vami," odpovedal mu jeho väzniteľ.

Malachi šťavnato zanadával. „Králi?! Vediete nás za kráľovskou rodinou? Kto je v sopke, ak nie vy?"

Ďalších odpovedí sa nedočkali. Evelien poslušne kráčala po rovnej ceste a nechápala, prečo ju telo v niektorých chvíľach neposlúchlo. Prestala sa brániť a porazene šla vpred. Niekoľkokrát zakopla, ale mocný drak za ňou ju vždy narovnal.

Po dlhej chvíli zastali a otvorili sa veľké dvere. Vydesenú šesticu vyviedli hore po schodoch, cez niekoľko komnát až do neznámej, rozľahlej miestnosti s holými stenami bez nábytku.