Ukradnutý život

40

Malachi si zotrel krv z poraneného spánku a vstal zo zeme, aby skontroloval Romy a Marinu. Dievčatá privliekli len pred pár minútami, dobité a zranené. V očiach mali porážku. Nemohli mu povedať čo sa stalo s Evelien, pretože ich strážilo desať drakov.

Nachádzali sa v chráme pod schodmi vedúcimi k vežiam. Boli také široké, že sa na ne zmestila malá armáda a mali jedno odpočívadlo, na ktorom by sa dal postaviť dom.

„Je mi to ľúto," ospravedlňovala sa Romy. „Zlyhala som."

Pomohol jej na nohy. „Nie je to tvoja vina. Vedeli sme, že máme malé šance."

To jej nestačilo. „Áno, a teraz majú vás, čím ma prinútia použiť oheň." Nerobila si nádeje, že zostane cynická k vyhrážkam mučenia jej spojencov. Riskovali pre ňu predsa život.

Marina zastonala a tiež sa postavila. „Ešte nie je všetko stratené. Markus s Gabrielom niečo vymyslia."

Akoby sa jej osud chcel vysmiať, tých dvoch práve bez citu vhodili do chrámu k nim. Dievčatá k nim pribehli a pátrali po zraneniach.

„Som v poriadku," uistil Markus Romy a pohladil ju po porezanom líci. „Majú všetkých?"

„Nie celkom," odpovedala. „Evelien im ušla do veží."

Gabriel sa pretočil a tiež vstal. Na tvári sa mu začali tvoriť modriny a ľavé predlaktie mal škaredo porezané. Všetci boli špinaví a krv v ranách sa im pomaly zrážala.

Po chvíli ich poctil návštevou vodca Bratstva spolu s drakom, ktorý im zrejme tiež velil. Spokojne sa usmievali a postavili sa pred zajatcov ako králi.

Pätica sa primkla k sebe. Ich poslednou nádejou bolo, že kráľ Rhys sem čo najskôr dorazí aj s vojskom. Netušili však ako to spraví, keď sem nevedie žiadny vchod okrem toho zničeného.

„Čo ste urobili s Evelien?" prskol ihneď Malachi.

Drak si ho premeral povýšeneckým pohľadom. „Čoskoro sa k nám pripojí, nemusíš sa báť. Z veží nevedie cesta von." Prešiel k Romy. „Takže to ty si tá povestná dračica. Posledný potomok prvej línie našich predkov." Dotkol sa uvoľneného prameňa z jej copu. „Nevyzeráš vznešene. To bude tým, že si obyčajný bastard."

Z hrdla sa jej vydral pokrik a chcela na draka zaútočiť, ale uskočil pred ňou a dvaja členovia bratstva ju zozadu chytili. „Aspoň nie som vrah ako ty!" oborila sa naňho. „Kam ste až schopní zájsť pre tú mizernú moc?!"

Jej slovám sa len smiali, pripadali im detinské. Vodca Bratstva tiež pristúpil. „Chceme len právoplatné postavenie na tejto skazenej planéte. A nenecháme si rozkazovať od iného bastarda." Narážal na Rhysa.

„Spoločnosť napreduje. Čistá krv čoskoro vymizne," našla v sebe odvahu Marina.

Muž sa k nej pohŕdavo otočil. „Čistá krv tu vždy bude, tak ako aj prednostné právo k vláde. A draci sa postarajú o poslušnosť ľudí."

Malachi si uvedomil, že toto je horšie zlo ako samotní vojvodovia. Oni si chceli vládu zabezpečiť klamstvami, nie vynucovať si ju takýmto násilím. Niet divu, že sa na drakov malo zabudnúť. Ich spojenie s Bratstvom môže spôsobiť novú dobu temna. Veľmi, veľmi obrátenú. Preklínal sa, že pečať nezničil, kým k tomu mal príležitosť.

„To vám nedovolím," vrčala Romy rozzúrene.

„Ale áno, moja malá," zasmial sa drak. „Máme tu dosť prostriedkov, ktorými ťa prinútime k spolupráci." Kývol chlapom a tí nemilosrdne zdrapli Marinu. K hrdlu jej priložili ostrú dýku a povrchovo jej porezali pokožku. Zakňučala, ale bála sa pohnúť.