Ukradnutý život

31

Nastala chvíľa ťaživého ticha. Evelien bolo zo všetkého zle a už ani nemala náladu dozvedieť sa viac. Vlastne sa jej väčšina už vybavila. Ralf bol k nej vždy milý a často jej hovorieval, že je ako jeho malá sestra. Preto sa k nemu vtedy šla vyplakať. Teraz už vedela, že je to čestný a dobrý muž a zrada vlastného brata ho bolela.

Malachi sa otočil chrbtom k rodičom a vyzrel z okna na malé nádvorie, kde sa hrali deti. Už si stihol prezrieť hrad. Bola to obrovská stavba vytesaná priamo do skaly. Teraz si spomenul, ako Vollanová označila mená v knihe. Určite to boli oslobodení draci. Robila si záznamy.

„Ale ako ste sa dostali sem? Čo s tým má spoločné vojvodkyňa?" kládol otázky Gabriel. „Išla po nás ako magor."

Kassandra sa oprela o stôl. „Nemali sme kam ísť a vaše kráľovstvo práve padlo. Zašli sme do Valhally a vojvodkyňa si nás vypočula. Nepáčilo sa jej, že by niekto mal zase vládnuť nad valkýrami. My sme to nikdy nechceli a ani nechceme. Armádu nepotrebujeme. Museli sme sa ukryť pred Bratstvom a pred Malachim, aby sme sa prispôsobili novej dobe, ktorá pre nás nebola veľmi priaznivá. Vybudovali sme toto miesto za chodbou vo Valhalle a vojvodkyňa ju začarovala s našou pomocou. Dračie kúzla spolu s kúzlami valkýr nemal nikto nikdy odhaliť."

„Nerátali ste s polovičnými," došlo Evelien. „Ja som bariéru prekonala. Preto mi Vollanová vzala spomienky."

„Urobila len to čo musela, aby nás ochránila. Až neskôr sme pochopili, že ty si Eva. A šla po tebe, aby vás oddelila. Podľa Malachiho činov sme vedeli, že ešte nie je pripravený počuť celú pravdu a hlavne čeliť tebe. Tvoja zrada ho ranila príliš hlboko."

Mali pravdu. Malachi ju od začiatku nenávidel a ani jej nepovedal prečo. Napriek tomu... bojoval po jej boku. Pokrútila hlavou. V tomto nemali pravdu. „On ma chránil, Kassandra. Chránil ma pred minulosťou a bolestivými spomienkami na smrť rodiny a upálenie."

Malachi na ňu ohromene pozrel. Ako to môže vedieť?

Evelien nadvihla bradu. „Báli ste sa tak veľmi, že ste si nevšimli jeho vnútornú silu. Mohol mi ublížiť už v deň, keď som sa objavila v jeho hrade. Mohol využiť valkýry. Nič z toho neurobil. Zubami-nechtami chránil drakov pred Bratstvom."

Celá kráľovská rodina uprela pohľad na najmladšieho člena. Obzerali si ho, akoby ho videli prvý raz.

Zaťal čeľusť. „Evelien neklame. Ako ste o mne mohli niečo vedieť, keď ste sa so mnou ani jediný raz neporozprávali? Tak ako?" Poslednú vetu vykríkol. „Už vám napadlo, že som sa v sebeckej túžbe po vašej slobode mohol spojiť s Bratstvom a všetko by bolo vybavené? Mal som päť, krucinál! Bol som malé dieťa, ktoré prišlo o rodičov! Nevychovali ste ma! Neviete o mne o nič viac ako ste vedeli o Eve." Zvrtol sa, nafučane rozrazil dvere a už ho nebolo.

Anwen od žiaľu tiekli po tvári slzy. Evelien zistila, že si s nimi tiež nemá čo povedať. Strach ich prinútil urobiť bolestivé veci a teraz majú všetci rany na duši, ktoré nepôjde napraviť. Aj keď sa neuveriteľne hnevala, vybrala sa za Malachim. S ním si toho má povedať ešte veľa.

„Skončí táto hrôza niekedy?" Kassandra sa zničene zviezla na stoličku vedľa Ralfa.

Romy urobila kyslý ksicht. „Nuž, nie som si sitá či to viete, ale prvá línia nikdy nevymrela."

Ihneď mala ich plnú pozornosť.

„Je to tak. Laelia Desivá je dcérou jedného z nich. Bratstvo ju unieslo a takmer oslobodili zvyšných. Tak sme sa dostali sem."

Anwen zhrozene pozrela na Alexandra. „Povedz nám, ako sa to stalo," poprosila ju tichým hláskom.