HORAN'S LITTLE SISTER

5.KAPITOLA

Dnes je nedeľa, takže to znamená balenie.

Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali 8:30.

Vstala som z postele a namierila som si to do kúpeľne, kde som si spravila rannú hygienu.

Obliekla som sa do čiernych teplákov a bieleho trička.

Rodičia ešte určite spia, tak im aspoň urobím radosť a spravím raňajky.

Šla som sa pozrieť do ich spálne a mala som pravdu, spia.

Potom som šla do kuchyne a cestou som rozmýšľala nad tým, čo urobím na raňajky.

Rozhodla som sa pre vafle. Sú jednoduché, ale zato veľmi chutné. Spravila som cesto a potom som ho vyliala do vafľovača.

Už hotové vafle som poliala javorovým sirupom, pridala som šľahačku a dozdobila malinami. Potom som im ešte spravila kávu a sebe horúcu čokoládu.

Všetko som poukladala na stôl. Keď som položila posledný tanier akurát zišli rodičia dole. ,,Dobré ránko" pozdravila som ich ,,Dobré" pozdravili ma naraz ,,Hmmm... vafle. Ako si vedela, že mám na nich chuť?" Opýtal sa ocko z iskričkami v očiach. ,,Neviem aj ja som na nich mala chuť." Zasmiala som sa.
,,Mnam. Sú Skvevé" povedal ocko s plnými ústami. Nuž horanovské gény sa nezaprú. ,,Súhlasím, sú výborné" povedala mamka, keď dožula prvé sústo. ,,Ďakujem" odpovedala som jednoducho a ďalej som sa venovala jedlu.

Po raňajkách som umyla riad a išla som sa do izby baliť. Prehrabávala som sa v mojom oblečení a rozmýšľala čo si mám zobrať, predsa len dva mesiace sú dva mesiace.

*
*
*

Konečne mám po štyroch hodinách vybrané všetko, teda aspoň dúfam, že všetko na postelí. Treba to ešte pokladať do kufrov. Dúfam, že dva kufre mi budú stačiť.

Najskôr sa idem najesť a potom to idem pobaliť. Mamka varila lasagne, ktoré som si nabrala na tanier a pustila som sa do nich. Už som vravela, že mamka je najlepšia kuchárka? Ak nie, tak teraz to už viete. ,,Chutí?" Opýtala sa mamka, ktorá medzi tým, ako som sa rozplývala nad lasagnami prišla do kuchyne. ,,Ani nevieš ako. Je to perfektné" pochválila som ju ,,To som rada." Usmiala sa

,,Mami?" Oslovila som ju ,,Áno?" ,,O akej mi vlastne letí lietadlo?" Opýtala som sa jej, keďže som nemala ani potuchy kedy mi to letí ,,Prepáč ja som ti to zabudla povedať. O pol desiatej ráno ti to letí a v Londýne by si mala byť okolo pol jednej." Informovala ma ,,Ok, tak ja sa idem dobaliť." Povedala som jej ,,Jasne, bež" zasmiala sa

*
*
*

Fúú nakoniec sa mi všetko zmestilo do 2 kufrov a dokonca v tom druhom ostalo aj trochu miesta. Poprosím Nobelovu cenu.

Kufre som položila ku skrini a šla som dole za rodičmi. Našla som ich v obývačke ako pozerajú rozhovor One Direction v telke.

Prisadla som si k nim a začala som tiež pozerať.

Hrozne sa na tých bláznov teším, ale zároveň sa bojím ako na mňa zareagujú, predsa len snažila som sa s nimi prerušiť kontakt aj keď to bolo namáhavé, lebo mi stále písali, tak som im sem tam odpovedala, ale väčšinou som ich správy ignorovala. Aj Niall sa ma pýtal prečo ich ignorujem a jeho zasypávam otázkami, ako sa im darí. Vždy som mu odpovedala, že je to ťažké na vysvetlenie a bude to tak lepšie. Ale najviac sa bojím, že sa nedokážem pretvarovať, že som šťastná.

,,Už si pobalená" vytrhol ma z rozmýšľania ocko ,,Už hej." Odpovedala som mu ,,Zajtra pôjdeme o deviatej z domu dobre?" Opýtal sa znovu ,,Ok." Odpovedala som jednoducho a znovu som sa zapozerala na telku keď sa zrazu opýtala moderátorka, ktorá bola viac umelá ako plastová fľaša: ,,Máte pred sebou nejaké tajnosti?" ,,Nie" odpovedal jej Niall ,,Ale neklam Nialler. Už dva dni nám nechceš povedať nič o tom prekvapení." Povedal urazene Harry. Len som sa uchechtla a sledovala čo odpovie Niall ,,Ak by som vám to povedal nebolo by to prekvapenie" Povedal Niall ,,Však, ak nám to povieš, tak sa potom môžme tváriť prekvapene a nikto sa nič nedozvie" skúšal ho presvedčiť Louis ,,Iste Louis. Nevrav, že nevydržíte do zajtra" zasmial sa Niall ,,Nie nevydržíme" povedali jednohlasne, načo som sa zasmiala ,,Tak bohužiaľ budete musieť." ukončil debatu Niall.

Potom sa ich tá moderátorka pýtala len na veci ohľadom ich nového albumu. Poďakovala im za prijatie pozvánky do rozhovoru a rozlúčila sa s nimi.

,,Ja už si idem ľahnúť. Dobrú noc." Oznámila som rodičom, keď rozhovor skončil ,,Dobrú noc." Povedali mi a ja som sa vybrala do kúpeľne, kde som si umyla vlasy a prezliekla sa do pyžama.

V izbe som sa hodila na posteľ. Hodnú chvíľu som premýšľala o tom, ako to všetko dopadne a potom som zaspala.