HORAN'S LITTLE SISTER

80.KAPITOLA

Na druhý deň ráno šli rodiča s Niallom na návštevu ku babke a dedkovi, kde sa plánovali zdržať celý deň.
Mala sa tam zísť celá rodina. Ja som sa však  vyhovorila nato, že mi je po včerajšej večeri zle. Nemyslím si, že mi uverili, ale som rada, že to nechali tak.
Popravde mi zle nebolo, len som nechcela počúvať ďalšie ľútostivé reči o tom, čo sa stalo. Mala som toho už po krk.
Ak som sa z toho chcela dostať, tak ľútosť bolo to posledné, čo som potrebovala počuť.

Po asi desiatich minútach ma vyhnal z postele môj žalúdok, ktorý mi dával jasne na javí, že je čas na raňajky, takže som sa pobrala do kuchyne s úmyslom dať si nejaké koláčiky, ktoré ešte ostali s hrnčekom kakaa.
Nie sú to práve najzdravšie raňajky, ale tak čo už.
Jedlo som plánovala zjesť v obývačke pri pozeraní rozprávok, ktoré som tieto sviatky skoro vôbec nevidela, čím som porušila svoju tradíciu, no aspoň že ma včera Niall vytiahol z postele a pozreli sme si ich pár spolu.

Vážne mám zo seba už dobrý pocit. Cítim, že sa dávam pomaly do normálnu a som za to nesmierne rada.
Viem, že to prázdno v mojom srdci po Darcy nevyplní nik, no už sa s tým pomaly učím žiť.

Zrazu som cítila ako mi zavibroval mobil, ktorý som mala položený vedľa seba na gauči.
Na displeji mi svietilo oznámenie o  novej správe od Harryho.

Hazz💖 : Chýbaš mi. Už sa nemôžem dočkať na moment, kedy budeme opäť spolu. xx

Usmiala som sa na displej a rýchlo som mu poslala svoju odpoveď.

Me:  Veď aj ty mne <3. Ale o pár dní už budeme spolu. Ubehne to rýchlo, uvidíš.

Ani som nemusela dlho čakať a už mi zvonil mobil.
,,Ja viem, že o pár dní budeme spolu, ale pre mňa je to ako večnosť." ozval sa chrapľavý hlas na druhej strane. Jeho slová ma zahriali u srdca.
,,To zvládneš, si už predsa veľký chlapec." zachichotala som sa. ,,Nezvládnem. Aj veľkí chlapci majú svoje slabiny a mojou je odlúčenie od teba." hovoril smutne, no ja som vedela, že sa usmieva. ,,Veľkí chlapci by sa mali naučiť svoje slabiny ovládať." usmievala som sa od ucha k uchu ako taký blázon. ,,Nie vždy sa to darí." povzdychol si.

,,Som šťastný, že si šťastná ty." povedal zrazu a ja som sa jemne pousmiala. ,,Som odhodlaná sa posunúť ďalej."
,,Tak potom je naše odhodlanie spoločné, aj keď to bude ťažké, tak to zvládneme." povzbudzoval nás oboch, predpokladám. ,,Nechcem na ňu však  zabudnúť." posmutnela som. ,,Nezabudneme  na ňu. Bude navždy našim anjelikom." utešoval ma.
,,Myslím si, že by bola na nás pyšná." riekla som. ,,To by bola."potvrdil mi Hazz.

,,Zrejme si mala pravdu, že nám nejaký  čas od seba pomôže utriediť si myšlienky." vyslovil Harry a ja som prikývla, aj keď to nemohol vidieť. ,,Viem, ak by sme boli celý ten čas spolu, tak by nám trvalo dlhšie, keďže by sme si navzájom jatrili rany."  Chvíľu bolo ticho, čím som usúdila, že Harry spracúva, čo som povedala. ,,Hmm, máš pravdu, ale nič to nemení na tom, že mi sakra chýbaš a neviem sa dočkať až budeme opäť spolu." povzdychol si a ja som sa znovu pousmiala nad tým, aký bol zlatý. 

*****

Náš hovor s Harrym sme museli o pár minút  ukončiť, keďže rovnako ako zvyšok mojej rodiny, tak aj on sa pobral na návštevu svojich príbuzných.
Popravde teraz som celkom ľutovala rozhodnutia, že som nešla s našimi aj ja, keďže sa začínam už pekne nudiť.

Nevedela som, ako tú nudu zahnať, keďže po pár hodinách strávených pred telkou ma prestali baviť už aj tie vianočné rozprávky. Rozhodla som sa preto, že skontrolujem svoje sociálne siete, čo som neurobila už pekne dlhú dobu.
Vlastne som sa vyhýbala Instagramu, Facebooku a Twitteru od tej nehody.
Takže som zobrala mobil do ruky a rozklikla som si prvý Facebook, kde sa však nič zaujímave nedialo, takže som sa o pár minút presunula na Instagram, kde som si pozerala pár minút moju timeline a odpísala na pár správ od kamarátov a spolužiakov, ktoré sa predovšetkým týkali vianočných pozdravov.
A ako poslednú aplikáciu som navštívila Twitter, kde som si chvíľu čítala rôzne tweety. Popravde som sa na niektorých úprimne zasmiala.

No potom moju pozornosť upútalo niečo iné. V hastagoch som si všimla #StaystrongBerry. Chvíľu som na to pozerala a rozhodovala som sa, či si to mám rozkliknúť, no nakoniec som to spravila.
Prešla som si pár tweetov a moje oči sa čím ďalej, tým viac plnili slzami. Bolo hrozne dojemné čítať tu podporu od cudzích ľudí. Na pár z nich som dala dokonca like.
No najviac ma zaujal tweet, od akejsi dievčiny, ktorá sa podelila so svojím príbehom, ktorý bol dosť podobný tomu nášmu, keďže tiež prišla o dieťatko pri autonehode, no ju zrazil opitý vodič.
Bolo veľmi dojemné, ako o tom písala aj s odstupom troch rokov, takže som sa neudržala a na jej tweet som odpísala a vypla som potom mobil.

Rozhodla som sa totiž, že sa pôjdem prejsť, keďže si potrebujem vyčistiť hlavu, takže som sa šla prezliecť do teplejšieho oblečenia a v predsieni som si potom obliekla svoju vetrovku a teple čižmy.
Vyšla som z domu, ktorý som následne zamkla a vybrala som sa smerom k parku, kde som už pekne dlho nebola. Naposledy to bolo v lete, keď som ešte v Mullingare bývala.
Vlastne som v parku strávila dosť veľa času, keďže som tam mala priestor na rozmýšľanie, keďže tam veľa ľudí nechodilo. 

*****

Prechádzala som sa už hodný čas, keďže sa už vonku začalo stmievať. Nevedela som však koľko je hodín, keďže som si zabudla mobil doma.
Popravde mi to veľmi nevadilo, keďže ma aspoň nik nevyrušoval a ja som sa tak mohla pokojne odovzdať mojím myšlienkam, ktoré mi nonstop šrotovali v hlave.
No o pár ďalších minút som sa rozhodla, že sa pomaly vrátim domov, keďže mám pred sebou ešte kus cesty a nechcem ísť za úplnej tmy.

Keď už som bola pred našim domom, tak som si všimla, že sa dnu svieti.
Zrejme sa vrátili naši s Niallom domov, takže som sa ani neobťažovala s vyťahovaním kľúčov a chcela som rovno vojsť dnu, čo sa mi však nepodarilo, keďže bolo zamknuté.
Zrejme sa len pozabudli a zamkli za sebou, pomyslela som si medzitým, ako som otvárala dvere. 

,,Som doma!" zvolala som do priestorov domu, v ktorom bolo až nezvyčajne ticho. Dokonca nebola pustená ani telka. Zvláštne. Určite sú len unavení a šli si rovno ľahnúť. preto aj zamkli, potláčala som zvláštny pocit, ktorý vo mne vyvolávala paranoja. Zrazu spoza rohu vyšla postava, ktorá však nepatrila žiadnemu členu mojej rodiny.

Hey y'all!!❤ Po dlhšej dobe sa hlásim s novým dielom, no chcela by som už svoje vydávanie napraviť, keď už mám viac času. 💕 Kto si myslíte, že prišil na návštevu k Horanovcom?  
Inak ani si neviete predstaviť, ako zvláštne sa píše o Vianociach v apríli, ale tak môžem si za to sama. 😂

Stay Safe!💜