HORAN'S LITTLE SISTER

69.KAPITOLA

AFTER MONTH

Už je to mesiac. Každý deň mi chýbajú viac a viac. Odpočítavam každý deň do ich príchodu. Je ťažké zaspávať bez Harryho objatia a vstávať bez jeho bozkov. Dni sa tiahnú pomalšie sťa slimák a ja mám deň za dňom horší a horší pocit, akoby sa malo niečo stať. Akoby tento kľud doteraz bolo len ticho pred búrkou, no stále dúfam, že je to len pocit neistoty, ktorý sa nenaplní, no čím viac sa snažím naladiť pozitívne, tým horšie to je. Neviem akoby som tieto dni odlúčenia zvládla bez našich každodenných hovorov.

Harry je tak starostlivý. Aj napriek tomu, že je každý deň inde a nemá čas sa ani poriadne vyspať, tak nebol deň, kedy by mi nezavolal a neprízvukoval mi, aby som si dáva pozor. Niekedy mi s tým už lezie na nervy, no je to zlaté, ako sa na malú teší. Ani si neviete predstaviť, aké krásne je, keď s ňou hovorí aj cez telefón. Už sa nemôžem dočkať, ako ho uvidím s našou dcérkou v náručí.

Môj mobil začal zvoniť na komode, kde sa nabíjal. Odtrhla som svoj zrak od televízora, v ktorom som pozerala Simpsonovcov a postavila som sa z postele. Keďže už začínam piaty mesiac, tak som už celkom veľká guľa a ide to stále ťažšie a ťažšie.

Po zistení, že mi volá Harry  som to s nadšením zodvihla. ,,Ahoj." šťastne som sa usmiala, aj keď to nemohol vidieť. Bola som tak šťastná, že ho počujem, aj keď spolu voláme každý deň, tak každá minúta odlúčenia je horšia ako tá prechádzajúca. ,,Ahoj. Čo robíš?" z jeho hlasu bolo počuť, že sa usmieva aj on. ,,Pozerám telku. Aký bol koncert?" opýtala som a on mi začal hovoriť všetky detaily z koncertu. Najviac som sa asi nasmiala na tom, ako stratil mikrofón a nemohol no nájsť. Viem si živo predstaviť, ako ho zúfalým pohľadom hľadal, no nemohol ho nájsť.

Takto sme sa rozprávali ďalšie dve hodiny, keď sme sa už lúčili, stalo sa niečo nečakané.
Niečo úžasné. Niečo, čo sa nedá opísať slovami. Ten pocit bol neopísateľné úžasný.
Malá Darcy sa pohla. Bol to len jemný pohyb, no aj napriek tom to cítila tak intenzívne. ,,O môj Bože. Harry, ona sa pohla. Chápeš to? Ona ma kopla." nadšene som hovorila a cítila som ako sa mi oči zapĺňajú slzami šťastia. ,,Vážne? Pane Bože. Prečo práve musím byť tu? Moja princezná  prvýkrát kopla." hovoril a Darcy sa opäť jemne pohla. ,,Panebože ona sa pohla opäť." vytiekla mi prvá slza. ,,Zrejme reaguje na tvoj hlas." jemne som sa zasmiala. ,,Zlatíčko,tu je ocko. Počuješ ma? Veľmi sa na teba teším. Pekne mamku kopni. Daj jej o sebe vedieť."

*****

S El sme sa rozhodli, že pôjdeme nakúpiť nejaké potraviny, keďže to v chladničke začalo pomaly zívať prázdnotu. El sa stala mojou spolubývajúcou po dobu celých dvoch mesiacov, keďže ju a ostatné baby, ale hlavne ju Harry poveril kontrolovaním ma.

Vybrali sme sa spolu do najbližšieho obchodu, ktorý bol na konci ulice, keďže sa nám nechcelo chodiť ďaleko a navyše nám menšia prechádzka neuškodí.

V obchode sme kúpili základné veci ako mlieko, vajcia, máslo a tomu podobné veci. ,,Daj mi aspoň jednu tašku. Musí to byť ťažké." prehovárala som El, ktorá niesla štyri tašky. ,,Zbláznila si sa? Harry by ma zabil." pretočila očami. ,,Čo oči nevidia, to srdce nebolí." mykla som ramenami. ,,Byť tebou, tak budem ticho. Mňa nepresvedčíš.  Harry mi dal presné pokyny, čo môžeš a čo nie. Svoj život mám ešte rada." povedala a ja som sa zamračila. ,,Bože, niekedy si prídem ako nesvojprávna." sťažovala som sa. ,,Buď šťastná, že sa stará. Niektorí chlapi urobia decko a potom sa ti vykašlú na hlavu. Aj keď uznávam, že Harry to už preháňa, no chápem ho. Chce aby si bola v bezpečí, aj keď pri tebe nebude. Vieš po tom všetkom nechce riskovať." usmiala sa na mňa. ,,Ja viem, ale aj tak je to niekedy vážne otravné." povzdychla som si. ,,To ti verím." jemne sa zasmiala.

Dorazili sme domov. ,,Skontrolujem ešte schránku." oznámila El a ja som len prikývla a otvorila som bránku. ,,Je tu jeden list na tvoje meno." povedala, keď ku mne prišla. ,,Na moje meno? Od koho?" opýtala som sa. Netušila som, čo to mohlo byť, keďže trvalý pobyt mám ešte stále v Írsku. ,,Netuším. Nie je tu odosielateľ." podala mi obálku. Prešiel mi mráz po chrbte. Bolo to čudné a ja som z toho mala nepríjemný pocit. Možno som paranoidná, no uznajte, že celá táto situácia je nezvyčajná. ,,Poďme dnu, tam to otvoríme." povedala El. ,,Dobre." súhlasila som

Vošli sme dnu. List som položila na skrinku v hale a vyzula som sa. ,,Najprv vyložíme nákup a potom to otvoríme." navrhla som. Aj keď som bola veľmi zvedavá, čo to je, tak som sa musela na to pripraviť. Zniem asi strašne, ale stále som sa nevedela zbaviť toho pocitu. Asi by som mala pozerať menej kriminálok.

V kuchyni sme všetky potraviny z tašiek poukladali na svoje miesto a ja som sa nachvíľu počas debaty s El zbavila nepríjemného chvenia v žalúdku, ktoré mi spôsobil ten záhadný list.

,,Tak poďme zistiť, aké tajomstvo skrýva ta obálka." usmiala sa El. ,,Poďme." povzdychla som si. ,,Idem po to. Kde si ho nechala?" opýtala sa.  ,,Tuším, že na skrinke v hale."

El sa vrátila spolu s listom a podala mi ho. Nervózne som ho otvorila. Dnu bol malý papierik, na ktorom bolo napísané : ,,Keď nebudeš moja, tak nikoho. Tvoj čas sa blíži, cica."

Tadá, nová časť je po 2 mesiacoch vonku. Úprimne sa za seba hanbím, že nebola, tak dlho, ale nemala som vôbec čas.

Čo si myslíte o časti? Čakali ste taký zvrat?

Inak pred mesiacom som zverejnila Larry jednodielovku, bola by som rada, ak by ste si ju prečítali.❤️  Samozrejme nechcem, aby to vyznelo, že vás k tomu nutim, ale je mi celkom ľúto, že nemá žiadnu odozvu, keďže som ju písala viac ako 2 mesiace