HORAN'S LITTLE SISTER

77.KAPITOLA

,,Nie Harry. Ty ma nechápeš. Ja chcem ísť domov do Írska." objasnila a mne sa v tu chvíľu srdce rozpadlo na malé kúsky.
Moja Beth ma chce opustiť. Chce ma tu nechať samého.
Nie, nie nie. Nemôže ma opustiť, nesmie to urobiť.

,,Beth, čo to hovoríš?" vystrašene som na ňu hľadel. Istotne si zo mňa teraz len uťahuje. Toto nemôže predsa myslieť vážne.
,,Harry, pochop ma. Potrebujem odtiaľto vypadnúť." zomkla pery v jednu linku a ja som začal horlivo krútiť hlavou v nesúhlase.
,,Nie, ty nepotrebuješ odísť. Ty potrebuješ byť so mnou."

,,Harry, prosím. Už som sa rozhodla. Potrebujem aspoň na chvíľu zmeniť vzduch. Potrebujem aspoň nachvíľu odísť z tohto mesta. Všetko mi tu pripomína, že som prišla o-" začala
,,Ty nie si jediná, kto prišiel o dieťa. Bola to aj moja dcéra, kúsok zo mňa. Moja krv. Beth prosím, nerob to ťažšie. Dostaneme sa cez to spolu, neopúšťaj ma. Ja ťa potrebujem." žiadal som ju. Každé slovo som myslel vážne. Potrebujem ju viac ako soľ, viac ako vodu, dokonca viac ako vzduch. Nemôže ma opustiť. Ja to bez nej nedokážem. Naše rany si môžme vyliečiť iba navzájom.

,,Harry, ja ťa predsa neopúšťam, len chcem ísť na chvíľu domov." protirečila mi a ja som sa len uchehtol. To je predsa absurdné.
,,Takže ma opúšťaš." podotkol som, ,,Beth. Láska moja, počúvaj ma, prosím. Ja viem, že je to teraz ťažké. Viem ako sa cítiš. Viem, že máš pocit, akoby bolo tvoje srdce rozbité na drobné kúsočky, ale prosím ťa. Vlastne nie, ja ťa žiadam. Neopúšťaj ma, prosím. Iba spolu môžme prejsť cez touto pálivu bolesť, ktorá nás zožiera zvnútra.
Ty si jediná, ktorá má drží pokope. Ak odídeš, tak sa rozpanem na márne kúsky a viem, že ty na tom nebudeš inak.
Navzájom si dodávame silu, neodchádzaj odo mňa, neuzatváraj sa opäť." cítil som, ako mi po lícach stekajú kvapky sĺz a Beth na tom nebola inak.

,,Hazz, vieš že ťa veľmi milujem, však? Nikdy by som ťa nebola schopná opustiť." jemne sa mi prihovorila a chytila ma za ruku.
,,Tak prečo ma potom opúšťaš?" opýtal som sa zlomene a snažil som sa zo všetkých síl potlačiť ďalšie slzy.
Aj keď mi vravela, že ma neopúšťa, nemohol som potlačiť myšlienku, ktorá tvrdila presný opak. Bolelo to, tak veľmi moc. Ten pocit, že odíde preč.
,,To že odídem na chvíľu preč neznamená, že ťa opúšťam. Chcem byť chvíľu sama, potrebujem svoj vlastný priestor, aby som sa s tým všetkým mohla zmieriť a tu to nepôjde. Nie je to tak, žeby som sa ti chcela uzatvoriť, len teraz je to všetko citlivé a ja to potrebujem spracovať sama.
Veď kvôli mne zomreli tri osoby, Harry. Nemôžem tu žiť šťastný život s týmto pocitom. Potrebujem zmeniť prostredie, aspoň na pár týždňov." vzlykala a ja som sa v tu chvíľu cítil ako najväčší hlupák. Ako môžem byť tak sebecký? Rozmýšľal som iba nad svojimi pocitmi a to, čo si myslí a cíti  ona som potlačil úplne stranou.

,,Beth, prepáč. Ja som si neuvedomil ako veľmi to na teba pôsobí, to že sa kvôli tomu cítiš tak zle. Som strašný sebec."  vydýchol som a pritiahol som si ju do objatia.
,,To je v poriadku. Sama neviem ako sa mám cítiť, preto potrebujem odísť a vyjasniť si všetko sama a v pokoji." poznamenala a ja som prikývol, aj keď to nemohla vidieť, lebo mala hlavu pritúlenú k mojej hrudi.

,,Ako dlho tam chceš byť?" vyzvedal som. Dúfal som, že to nebude viac ako dva týždne, keďže by som bol rad, ak by sme spolu strávili Vianoce, ktoré budú už o 17 dní.
Vlastne by to boli naše prvé spoločné Vianoce. Raz sme sa o tom bavili, no bolo to len čisto hypoteticky, keďže sme ešte nevedeli čo a ako, no teraz by som bol veľmi rád, ak by sme boli ma Vianoce spolu.
,,Neviem, asi 3-4 týždne.“ odvetila a ja som len sklamane vydýchol.
,,Myslel som, že Vianoce strávime spolu." smutne som podotkol. ,,Hazz, veď pôjdeš k Anne."  zdvihla ku mne zrak. ,,Nemusím tam ísť každý rok, ak by si prišla na Vianoce tu, tak by sme ich mohli stráviť spolu." pobozkal  som ju na spánok. Dúfal som, že tento návrh nezamietne. ,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Harry, je to tvoja mama, ktorá ťa ľúbi nadovšetko. Veľmi by jej ublížilo, ak by si tam nebol. Pozri, tento rok budeš na Vianoce v Holmes Chapel s ja zas v Mullingare, ale nabudúci rok sa už nejako dohodneme." povedala a opäť sa oprela o moju hruď. ,,Asi máš pravdu." uznal som nakoniec a viac som ju k sebe pritísol. Potreboval som ju cítiť, nie tým spôsobom ako si asi teraz všetci myslíte, potreboval som cítiť jej lásku, ktorá ma držala po kope. Aj keď sa obaja snažíme tváriť čo najviac v pohode, tak viem, že to tak ani u jedného neplatí.
Ale my to zvládneme, zvládneme sa opäť postaviť na nohy. Možno nie hneď, ale postupne budeme opäť šťastní a na toto obdobie budeme len spomínať.

Hey!! Nová časť je vonku ❤️ tak čo na ňu hovoríte?
Btw. Odhadujem, že do konca nám ostáva okolo 15 kapitol. 💖