HORAN'S LITTLE SISTER

66.KAPITOLA

,,Beth?" s trhnutím som sa otočila na Sophiu, ktorá sedela v zadu pri mne. ,,Si v poriadku?" opýtala sa. Rýchlo som hlavu otočila späť ku oknu, no už tam nikto nebol. Zrejme sa mi to muselo iba zdať. Otočila som sa späť na Sophiu. ,,Hej som, len sa mi zdalo, že som niečo zahliadla." mykla som ramenami.

,,Inak tie dievčatá v tej pizzerke boli vážne milé, že?" zmenila som rýchlo tému. ,,Hej boli super." otočila sa na nás El dozadu a Perrie sa iba pozrela do spätného zrkadla a prikývla.

,,Kde si stratila bruško?" drkla som do Sophie a zasmiala som sa. ,,Ale ty máš ešte malé brucho, ver mi. Nechápem ako na to prišli." odfrkla si.

,,Asi je na čase povedať to svetu, lebo už to onedlho nebudete môcť skryť." podotkla Perrie. ,,To áno, ale najprv to chceme povedať rodičom, aby sa to nedozvedeli z bulváru, veď viete."

*****

,,Ani nevieš, ako ste mi chýbali."ozval sa Harry hneď, ako som otvorila dvere našej izby a postavil sa z postele. ,,Aj ty nám." usmiala som sa a opätovala som mu bozk, ktorý mi práve venoval.

,,Ako sa má moje maličké?" sklonil sa ku mojmu brušku a pobozkal ho. ,,Tvoje maličké dnes bolo odhalené. " priznala som sa mu. ,,Nehovor, že vás otravovali novinári." zamračil sa. ,,Nie, to nie. Po nákupoch sme sa boli najesť a došli za nami štyri milé dievčatá, vaše fanúšičky. A nejako na to prišli aj cez ten sveter, ktorý mám na sebe. " vysvetlila som

,,Asi je zbytočné to oddialovať." poznamenal ,,Ale najprv to musíme povedať rodičom. Veď prídu už o päť dní, zatiaľ to môže počkať." povedala som. ,,Asi máš pravdu." usmial sa a znovu ma pobozkal.

,,Si unavená?" opýtal sa ma ,,Ani nevieš ako veľmi." zívla som si

O PÁR DNÍ :

Dnes majú prísť naši rodičia. O hodinu máme ísť po mojich a Harryho rodičia by mali prísť o zhruba hodinu neskôr.

,,Tiež si z toho rovnako nervózna ako ja?" opýtal sa ma Harry, ktorý ma držal vo svojom objatí, tak ako každé ráno predtým než vstaneme. Pre Harryho je takéto maznanie dôležité a mne sa to páči tiež. Milujem takéto chvíle s ním, kedy si ma drží pevne u seba. Tak veľmi mi bude chýbať, keď bude na tom turné. ,,Ani si nevieš predstaviť ako veľmi." položila som hlavu do prehlbiny medzi jeho ramenom a krkom a vdychla som do nosa jeho vôňu, ktorú tak veľmi milujem.

,,Mali by sme už pomaly vstávať, aby sme všetko stíhali." povedala som po pár minútach. ,,Ak si ešte chvíľu poležíme, tak sa nič nestane." zamrmlal ,,Harry, musíme ísť." snažila som sa vymotať z jeho objatia, no on svoj stistk okolo mňa ešte viac upevnenil. ,,Harold, okamžite ma pusť." snažila som sa hovoriť vážne, no aj tak som sa zasmiala. ,,Inak čo?" smial sa. ,,Nedostaneš pusu celý deň." prižmúrila som oči a on svoje zovretie uvoľnil. ,,Fajn, bitku si možno vyhrala, ale vojnu prehráš." hovoril vážne. ,,A čo má byť vojna?" zasmiala som sa. ,,Veď ty uvidíš." vyplazil jazyk.

*****

,,Ahojte." objala som svoju mamku a hneď ocka. Tak neskutočne mi chýbali. Toľko sa toho bez nich stalo. Za skoro štyri mesiace, čo som bez nich som sa stihla dať dokopy s Hazzom, nájsť si nové kamarátky, byť unesená a následne záchranná, prežiť najlepšie dva týždne s Harrym v Amerike a medzitým aj otehotnieť. Tak neskutočne sa bojím ich reakcie, aj keď som už dospelá a môžem si robiť, čo chcem.

,,Ahoj, zlatíčko. Ukáž sa mi." prezrela si ma od hlavy po päty, zatiaľ čo sa ocko zdravil s Harrym. ,,Ty si mi tuším aj trochu pribrala. Vidím, že sa ti vzťah s Harrym prospieva." usmievala sa a ja som stuhla. Keby si len vedela, mami. ,,Eh, ďakujem" dostala som zo seba

,,Ahoj, Harry." pozdravila ho mamka. ,,Pani Horanová." usmial sa na ňu. ,,Koľkokrát ti mám ešte povedať, nech ma voláš krstným menom?" napomenula ho. ,,Tak teda Maura." opravil sa a mama ho objala.

,,Poďme domov, Nialler vás už oboch netrpezlivo vyčkáva." zasmiala som sa. ,,Vážne? Už som s ním týždeň poriadne nehovorila, takže nech sa tak neteší. Ja mu prečistím žalúdok." povedala mamka a s ockom sme sa len zasmiali, keďže obaja dobre vieme, že sa tak nestane.

*****
,,Už sú tu." povie Harry, keď sa domom ozval zvonček a išiel otvoriť.

Po chvíli sa vrátil aj s Anne, Robinom a Gemmou, s ktorými sa všetci privítali.

Po asi hodine preberania rôznych vecí sme s Harrym nabrali dostatočnú odvahu. Vymenili sme si pohľady a ja som mu naznačila, nech začne.

,,No viete, my s Beth sme vás sem všetkých nezavolali len tak, ale musíme vám niečo povedať." prehlásil a všetka pozornosť sa premiestnila na nás.

,,Čo to je, zlatko?" vrelo sa usmiala Anne, zatiaľ, čo som sa postavila a zo skrinky v obývačke som vybrala obe knižky, ktoré som  im podala.

Po 100 rokoch je nová časť vonku😄❤️ Čo myslíte aká bude reakcia ich rodičov? 🤔

Už je viac ako polka prázdnin za nami. Užívajte zvyšok, lebo ani sa nenazdáme o budeme opäť sedieť za lavicami.