HORAN'S LITTLE SISTER

44.KAPITOLA

POHĽAD HARRYHO

Keď nám zavolala Beth a uistila ma, že sa jej nič nestalo, myslel som si, že sa od šťastia rozplačem. Konečne ju už budem mať pri sebe v bezpečí a budem si istý, že sa jej nemôže nič stať. Budem sa vedľa nej zobúdzať bez strachu, že nás nájde Niall a bude vyvádzať. Konečne sa nebudeme musieť skrývať.

,,Máme jej polohu!" zvolal po dvadsiatich minútach ticha pán Mitchell. ,,Kde je?" opýtal som sa nadšene. ,,V starej firme na výrobu železných vecí. Je to asi hodinu autom odtiaľto." oznámil nám a ja som si frustrovane povzdychol. Hodinu autom?

,,Tak načo čakáme? Mali by sme si pohnúť." ozval sa Niall ,,Samozrejme, len ešte musím zavolať posilu, keďže traja by sme to zvládli asi ťažko." povedal a my sme prikývli. 

 ,,Idem ešte zavolať ostatným, aby vedeli, že už vieme, kde je." zvolal Niall, no pán Mitchell ho zastavil ,,Pán Horan, nemyslím si, že je to dobrý nápad, lebo budú chcieť ísť aj oni, čo by priťažilo situácii. Už to, že idete vy nie je práve najlepšie, no vidím ako sa o ňu bojíte, tak som ochotný vás zobrať so sebou, ale ak by išli aj oni, tak by nás mohol ľahšie spozorovať a to nesmieme dovoliť, keďže v takýchto situáciach je najlepšie využiť moment prekvapenia." vysvetlil nám a my sme chápavo prikývli. ,,Nechcem byť na vás zlý, no ideálne by bolo, ak by išiel iba jeden z vás." dodal šepotom a my s Niallom sme sa na seba smutne pozreli. ,,Harry choď ty. Teba potrebuje viac ako mňa a ty potrebuješ ju. Videl som na tebe ako si bez nej šalel." pousmial sa Niall a ja som prikývol.

*****

,,Tak vonku nás už čakajú pripravené autá." oznámil nám pán Mitchell, keď zložil hovor. ,,Tak teda poďme." riekol som a spolu sme sa pobrali von. 

Vyšli sme pred budovu policajnej stanice, kde nás už čakali traja muži, ktorý mali ísť spolu s nami. 

Pán Mitchell im dal inštrukcie a následne sme sa vybrali k autu, ktoré bolo zaparkované neďaleko od nás na parkovisku.

Beth, už si po teba idem.

POHĽAD BETH

,,Povedal som ti, že si to obleč!" zvreskol na mňa. ,,Nikdy." odsekla som. 

Aby ste pochopili, o čo ide, tak Corsen ma núti, aby som sa obliekla do nejakého erotického kostýmčeka sestričky. Je to hrozne zvrátený človek.

,,Keď som povedal, že si to oblečieš, tak si to aj oblečieš a neštvi ma, lebo potom zistíš, aký viem byť a ja by som nerád ublížil tvojej krásnej tváričke, no keď mi nedáš na výber, tak ju budem musieť trochu poupraviť." pohladil ma po líci. ,,Neoblečiem si to, ani keby ste ma mali zabiť." zavrčala som

,,Sama si to chcela." uškrnul sa a jeho ruka pristála na mojom ľavom líčku, kde sa mi následne rozliahla štipľavá bolesť. Potlačila som slzy a rukou som si pošúchala líce.

,,Budeš už dobre dievčatko a oblečieš si to?"  opýtal sa ,,Nikdy si neoblečiem niečo takéto." ukázala som najprv prstom na seba a potom na tie hadry, ktoré mal v ruke. ,,Ani keby sa tomu tvojmu princovi malo niečo stať?" uškľabol sa nechutne.

Z mojich úst vyšlo zvračanie. Sakra on vie, že pre Harryho by som spravila všetko a nechutne to využíva vo svoj prospech.

Už som chcela súhlasiť, no potom mi docvaklo, že už si po mňa idú, tak som záporné pokrútila hlavou.

,,Ale, ale. Žeby ti na ňom až tak nezáležalo. Ani sa ti nečudujem. Tiež by som sa chcel zbaviť človeka, ktorý predstiera lásku, aby ma dostal do postele." provokoval ma. ,,To nie je pravda!" zajačala som

,,Ak by mu na tebe aspoň trochu záležalo, tak by ťa už našiel, no on vidíš ho tu niekde? Ja totižto nie. Pochop, že ťa iba využil na sex, a keď dostal to, čo chcel, tak mu prišlo vhod to, že som si ťa zobral naspäť. Ušetril sa tak zbytočných slov o vašom rozchode." povedal posmešne a ja som mu strelila facku. Takto sa o Harrym vyjadrovať nebude. On pravdu nevie, ale ja áno. Harry je už na ceste, no to mu rozhodne zdeľovať nebudem.

,,Ja viem Bethinka, pravda bolí, ale ušetri ma tvojich faciek, keďže ti to môžem vrátiť oveľa horšie." zavrčal. ,,Zle je už len to, že som s vami." odbila som ho. ,,Tak to aby si zmenila názor." jeho úškrn sa zväčšil a ona sa mi nasilu prisál na pery.

POHĽAD HARRYHO

Konečne sme došli na miesto. Cesta nám miesto hodiny trvala okolo štyridsiatich minút, keďže sme sa fakt ponáhľali.

Autá sme zaparkovali obďaleč a ten kúsok sme došli pešo.

Dostali sme sa pred vysokú bránu, pred ktorou parkovalo terénne auto, ktoré zjavne patrí Cosenovi, ale podľa mňa ho dostal od Kendall.

Jednen z mužov otvoril bránu, ktorá bola našťastie otvorená, a tak sme sa bezproblémov dostali do areálu firmy.

Očami som bludil naokolo a v hlave mi behala otázka 'Načo potrebuje jedna firma toľko budov?'

,,Takto ju budme hľadať celú večnosť." poamutnel som  a pán Mitchell len záporné pokrútil hlavou.

Z vrecka vytiahol nejaké zariadenie, ktoré sa podobalo mobilu, ale nebol to mobil. Niečo doň naťukal a potom k nám zodvihol naspäť svoj pohľad. ,,Je v tamtej budove." ukázal prstom na najmenšiu z budov.

Pomaly sme prešli k nej a hľadali sme nejaké okná, aby sme sa mohli pozrieť dnu. ,,Aha tam je okno." zvolal som a všetci sme k nemu rýchlo pribehli.

Pozrel som sa dnu a pohľad mi padol na Beth, ktorej práve ten hajzel strelil facku. Od hnevu som zaťal päste. ,,Iďme tam." zavrčal som. ,,Pán Styles, počkajte! Nechcete snáď všetko skaziť." ozval sa jeden z tých chlapov a ja som ho prebodol pohľadom, no potom som sa naspäť zahľadel cez okno do vnútra  budovy, kde práve prebiehala zrejme ostrá výmena názorov.

Zrazu mu Beth strelila takú facku, až sa mu hlava otočila do boku. Škodoradostne som sa uškrnul. Toto je moje dievča.

Opäť som sa začali hádať a ten hajzel sa jej pripelil na pery.

Od zlosti sa mi až zatmelo pred očami a ja som s nervami udrel do steny.

Beth ho od seba odtlačila a znovu ho udrela. Z diaľky som videl, že plače.

On si z tej facky nič nerobil a vrhol sa na ňu ako lev na svoju obeť.

Bol to hrozný pohľad vidieť ako sa pod ním krúti a snaží sa vymaniť z jeho zovretia a nechutných dotykov.

,,Ja už to nevydržím." zvreskol som

,,Dobre, ideme tam." zavelil pán Mitchell a spolu sme sa tam pobrali.

Potichu sme vošli dnu a podišli sme k tej miestnosti, kde bola Beth.

Dvaja muži otvorili dvere a Corsen sa prestal venovať Beth. ,,Ruky nad hlavu." zvreskol jeden z nich a namieril zbraňou na Corsena.

Corsen poslúchol príkaz a svoje ruky dvihol nad hlavu.

,,Slečna Horanova. Poďte k nám." ozval sa pán Mitchell. Beth na nič nečakala a rozbehla sa ku nám.

Vtiahol som si ju do náručia a hladil som ju po chrbte. ,,Šššt, láska, neplač už. Už je dobre." šepkal som jej do vlasov

,,Harry." šepla moje meno a zahľadela sa mi uplakanými očami do tých mojich, v ktorých sa tiež leskly slzy, slzy šťastia.

Sklonil som sa ku nej a spojil som naše pery.

Nová časť je vonku.😅🖤 Čo na ňu hovoríte? Konečne zachránili Beth. 😊💜