HORAN'S LITTLE SISTER

15.KAPITOLA

POHĽAD BETH

,, Prečo?" opýtala sa šepotom po chvíli plaču. Povedať jej to alebo nie? ,, Beth prosím dôveruj mi. Sme predsa najlepšie kamarátky, alebo sa mýlim?" pozrela mi do očí. ,, Sme." usmiala som sa, aj keď mi práve do smiechu nebolo ,, Tak prosím dôveruj mi." Prosebne sa na mňa zahľadela. Som rozhodnutá. Poviem jej to.

,, Pred rokom nám naša trénerka na gymnastike pani Stonová povedala, že je tehotná, a tak nás už nemôže trénovať.

Ostala ešte mesiac po tej správe, keďže sme mali sútaže a predstavenia, na ktoré nás pripravovala ona. Potom išla na materskú a náš přišel trénovať pán Corsen. Zo začiatku bol skvelý, síce sa nevyrovnal pani Stonovej, ale snažil sa nás všetko naučiť čo najlepšie a bol aj milý.

To však netrvalo dlho a začal byť hnusný, teda hnusný bol len na mňa. Nechápala som čo sa stalo. Stále som ho počúvala a nerobila som žiadne problémy.

Všetko začalo na jednom tréningu, najprv po mne začal kričať, potom ma nútil robiť cviky, ktoré sú pre veľmi pokročilu gymnastiku. Ja som to nechala tak, lebo som si myslela, že to robí pre moje dobro a to bola chyba.

Zhruba pred polrokom sme mali tréning, na ktorom bol nezvyčajné milý. Nekričal na mňa a ani ma do ničoho nenúti.

Potom, ako nám tréning skončil, tak povedal, že nech neidem domov, lebo sa so mnou musí porozprávať. Ja som súhlasila a to bola najväčšia chyba v mojom živote.

Hovoril mi o nejakej súťaží, na ktorú nás chce prihlásiť, a že vraj do mňa vkladá najväčšiu nádej. Ja som hltala každé jeho slovo. Bola som hrdá, že ma nazval najlepšiou. Pritom si tú celú súťaž vymyslel, ako sa neskôr ukázalo, aby natiahol čas. Chcel počkať pokiaľ všetci  neodídu, aby sme tam ostali sami.

Potom som sa s ním rozlúčila a išla som sa prezliecť. Keď som sa prezliekla, tak som chcela ísť preč, ale on ma na prahu dverí od šatní zastavil so slovami, že ešte niečo musíme prebrať. Sadli sme si na lavičku a on začal preberať koho tam zapíše.

Nechápala som prečo to preberá so mnou, ale keď mi položil ruku na koleno, tak som vedela, že tu nejde len o súťaž. Zahriakla som ho, ale on pokračoval a od kolena sa dostal k môjmu stehnu a pokračoval vyššie a stále opakoval, aká som krásna a tomu podobné veci.

Najprv som sa pokúšala dať jeho ruku dole,  ale keď sa mi to nedarilo, tak som pozbierala všetku odvahu, čo som mala a dala som mu facku. Chcela som utiecť, ale on zatvoril dvere.

Potom mi povedal, že keď ti nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom... a... potom... El.. On.. On ma znásilnil.

Keď bolo po všetkom, tak sa obliekol a povedal, že  keď to niekomu poviem, tak ma zničí a že nech sa nepovážim nechodiť na gymnastiku, tak takto dopadne niekto iní.

Najhoršie bolo, že to bolo moje poprvé a nebolo posledný krát. Urobil mi zo života peklo.

Trvalo to tri mesiace. Nikomu som to nemohla povedať, lebo sa mi vyhrážal.

Nakoniec na jednom tréningu, keď sme mali stretching, tak mi po naťahovať svaly a ja som skončila v nemocnici, kde sa na všetko prišlo a on skončil v base. " plakala som jej na ramene a pokračovala som

,, Po tom  všetkom som sa uzatvorila do seba a bavila som sa len s Miou a tebou. Nikto nevedel, čo sa mi stalo, teda až na rodičov a Miu.

Prestala som sa baviť aj s chalanmi, aby na nič neprišli a netrápili sa.

Viem čo sa chceš opýtať. Nepovedala som ti to, lebo som nechcela, aby si sa trápila, nechcela som aby niekto kôli mne trápil. " obe sme plakali, ako malé deti, ktoré nedostali na Vianoce svoju vysnívanú hračku.

,, Ach Bože Beth... Ja... Ja neviem čo mám na to povedať. Neviem čím si si musela prejsť. Je mi ľúto, že som s tebou nebola." plakala.

Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošli chalani. ,, Dievky už šli do.." neodpovedal vetu Liam.

Do riti. My ležíme v tej krvi a sme celé uplakané.

,, Čo.. čo sa tu stalo?" opýtal sa Niall.