HORAN'S LITTLE SISTER

57.KAPITOLA

POHĽAD BETH:

Zobudila som sa, kvôli slnečným lúčom, ktoré prechádzalo skrz nezatiahnuté žalúzie.

Frustrovane som si povzdychla a rukov som si prešla po tvári.
Včera večer sme ich ani jeden nezatiahli, lebo sme boli unavení a po pár minútach sme obaja tvrdo zaspali.

Pomaly som otvorila oči a pozrela som sa na druhú stranu postele, kde Harry ešte spokojne na bruchu s rukou prehodenou cez môj pás.

Na tvári mal spokojný výraz s jemným úsmevom, aj keď spal. Líčka mal zafarbené na ružovkasto a jeho neposlušné kučierky mu padali do tváre. Moje ústa sa sformovali do úsmevu. Bol tak rozkošný.

Natiahla som k nemu ruku a vlasy som mu z tváre odhrnula.

Jemne sa pomrvil. Svoj stisk okolo môjho pásu ešte viac upevnil, no spal ďalej.

Natlačila som sa na neho bližšie a hlavou som sa oprela o jeho rameno tak, aby mi slnko nesvietilo do tváre.

So zavretými očami som začala rozmýšľať nad tým, aký by bol môj život bez neho.

Bez Harryho by som bola sama v temnote, ktorá by ma zožierala zvnútra. On je to svetlo, ktoré rozjasňuje môj život. Bez neho by som už nemohla byť.

Je pri mne stále. Vždy, keď som smutná sa ma snaží rozveseliť. Keď mám pochmúrne myšlienky, rozoženie ich svojím úsmevom- tým najkrajším úsmevom s tými sladkými jamkami.

Keby vedel koľko toho pre mňa robí, aj keď o tom možno sám nevie.

Dúfam, že vie, aké silné sú moje city k nemu, aj keď mu ich neviem nijako obzvlášť preukázať.

Nikdy som nebola dobrá vo vyjadrovaní svojich citov. Viem, že mu nie som schopná vrátiť všetku lásku, ktorú mi dáva. No budem sa o to snažiť

Viem, že ma Harry chápe. Vie, že som to za posledné dva roky nemala jednoduché a vie, že toto všetko je pre mňa nové. Vie, že ho ľúbim, aj keď mu to neviem vyjadriť, no budem robiť všetko pre to, aby som raz mohla.

O 2 týždne neskôr:

Naš výlet v Los Angeles sa už bohužiaľ blíži ku koncu, keďže dnes poobede odlietame späť do Londýna.

Popravde sa celkom teším späť. LA je síce nádherné, ešte krajšie ako som dúfala, no domov je domov.

Síce Londýn nie je mojim domov. Teda vlastne už je, keďže sa tam budem sťahovať na dlhú dobu a kto vie, možno aj na trvalo.

V Londýne som veľmi šťastná. Mám pri sebe Harryho, Nialla a ostatných kamarátov. Jediný človek, ktorý mi tam chýba najviac je Mia, no som si istá, že s tou budem v kontakte dostatočne, keďže bez seba nemôžme vydržať ani deň.

,,Ideme ešte nachvíľu do toho mesta?" opýtal sa Harry, čím má vyrušil z rozmýšľania. ,,Hej poďme, chcem sa s LA ešte rozlúčiť." zasmiala som sa. ,,Vieš, že sa sem môžme hocikedy vrátiť." povedal a pritiahol si ma do objatia. ,,Ja viem." šepla som do jeho hrude a upevnila som stisk okolo jeho pásu.

*****

,,Čo sa tak trasieš? Veď si už predsa lietala." smial sa na mne Harry, keď sme vzleteli do oblakov. ,,Ja neviem., nie je mi práve najlepšie." priznala som sa.

Už od momentu, kedy sme prišli na letisko som mala žalúdok ako na vode a bolo mi dosť nevoľno.

,,Aha. Skús si trochu pospať. Možno ti bude lepšie. Dobre?" navrhol a ja som súhlasila obyčajným prikyvnutím, keďže mi bolo vážne zle.

Oprela som hlavu o jeho rameno a zavrela som oči. Cítila som ako ma pobozkal do vlasov a potom si oprel hlavu o tu moju.

O pár minút som už tvrdo spala na ceste za lepším životom, ktorý ma čaká v Londýne hneď potom, ako začneme na budúci týždeň vybavovať všetky veci ohľadom môjho sťahovania.

Londýn je moja šanca na nový a lepší život, ktorý mi už nikto neskazí. Veď predsa aj ja si zaslúžim byť šťastná. Každý si to zaslúži.

A v Londýne, ďaleko od všetkých zlých spomienok si môžem budovať nové, šťastnejšie a sebavedomejšie ja.

Už sa nebudem viac strachovať toho, čo príde a nebudem sa ohliadať za minulosťou.

Budem šťastná pri ľuďoch, ktorí sú mi najbližší a po boku muža, ktorého milujem viac ako môj život.

Nová časť je vonku. Vôbec nestíham vydávať načas, keďže mám toho veľa. Takže v najbližšej dobe časti síce vychádzať budú, no neviem, aké pravidelné to bude.