HORAN'S LITTLE SISTER

8.KAPITOLA

Z rozmýšľania ma vytrhol dotyk na mojom ramene.

,,Ale, ale. Čo tu robí také pekné dievča ako ty samo?" Zdvihla som hlavu a uvidela som ako sa nado mnou skláňa akýsi chlap, ktorý mohol mať, tak okolo 40 rokov.

Už podľa reči som usúdila, že nie je práve triezvy.

Jeho otázku som ignorovala a pobrala som sa rýchlo na odchod. Teda aspoň som sa to chystala spraviť.

Urobila som asi päť krokov, ale ten muž ma chytil za ruku a otočil čelom k nemu. ,,Dievčatko asi nemá jazyk." Skonštatoval a dodal ,,Teraz ma budeš počúvať na slovo, lebo inak to bude ešte horšie." Rozkázal mi a následné odporne zasmial.

Nič som mu neodpovedala, len mi začali slzy tiecť ešte viac.

,,Ako sa voláš kráska?" Opýtal sa ma slizko. Stále som mlčala a mykla som rukami. Dúfala som, že ich uvoľním z jeho zovretia a utečiem. Chyba. Na mojom líci pristála facka.

Znovu som si na všetko spomenula a rozplakala som sa nahlas.

,,Teraz budeš robiť čo ti poviem, lebo dopadneš zle, rozumela si?!!"  Zakričal mi do tváre.

Otočila som hlavu na stranu, lebo mu z úst bolo hrozne cítiť alkohol. A to bola ďalšia chyba. Ďalšia facka pristála na mojej tvári.

,,Sama si si vybrala. Keď to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom." Šepol mi blízko ucha. Hodil ma o zem a ľahol si nado mňa.

,,Pomóóóc!!" Zakričala som s plačom. Chyba číslo tri. Ďalšia facka si našla moje líce. ,,Márny pokus kráska. Tu ťa nikto počuť nebude." Zasmial sa a strčil mi jeho jazyk do úst. Na nič som nečakala a uhryzla som ho. Ihneď sa odlepil a ja som znovu zakričala z plných pľúc: ,,Pomóóóc! Pomóóóc!! Pomóóóc!"

V okamihu, keď som sa pripravovala na ďalšiu facku ho niekto chytil a zhodli zo mňa

▪ POHĽAD HARRYHO▪

Vybral som sa smerom do parku, ako mi povedal Louis.

Dúfam, že ju nájdeme.

Bolo mi jej ľúto, keď na ňu chalani vybehli. Ja som vedel stále, že ma nejaký problém, a preto chce s nami prerušiť kontakt. Neviem, čo to je, ale dúfam, že nám bude dôverovať a povie nám to.

Vo chvíli keď som ju videl stáť v kuchyni moje srdce vynechalo jeden úder a potom sa rozbúchalo, akoby som zabehol maratón. Bola ešte krajšia, ako som si ju pamätal. Bože čo to tu meliem? Mám predsa Kendall. A navyše je to Niallova sestra. Keby vedel čítať myšlienky, tak si môžem ísť kopať hrob. Niall je na Beth veľmi háklivý. Je to jeho malá princezná.

Vošiel som do parku a poobzeral som sa naokolo. Išiel som hlbšie a zrazu som začul, ako niekto kričí o pomoc. Rýchlo som sa rozbehol tým smerom a uvidel som ako nejaký chlap leží na dievčati. Odsotil som ho a v dievčati som spoznal Beth.

,,Harry ,pozor!" Skríkla a ja som sa rýchlo otočil. Ten ožran sa mi pokusil vlepiť päsťou, ale stihol som ju zachytiť.
Chytil som ho za tričko a trochu nadzdvihol, keďže bol nižší ako ja

. ,,Ešte raz ťa uvidím v jej blízkosti, tak si ma nepraj!! Rozumel si mi!??" Skríkol som naň. Len prikývol a ja som ho pustil a jednu som mu vlepil predtým, ako zdrhol.

,,Si v poriadku?" Opýtal som sa Beth, ktorá vzlikala a celá sa triasla. Len prikývla, ale vedel som, že to není pravda.

Pomohol som jej vstať a posadil som sa s ňou na lavičku, ktorá bola neďaleko.

Pevne som ju objal, aby som jej dodal pocit bezpečia a ona mi začala vzlikať do hrude.

Po chvíli sa upokojila a odtiahla sa. ,,Ďakujem Hazz. Neviem čo by som robila, ak by si neprišiel." Hlas sa jej triasol. ,,Nemáš začo ďakovať princezná." Znovu som si ju vytiahol do objatia

,,Harry?" Oslovila ma. ,,Prosím nikomu o tom nehovor."  Poprosila ma ,,Neboj, keď budeš pripravená, tak im to povieš sama." Jemne som sa na ňu usmial. ,,Ďakujem." Oplatila mi úsmev.

,,Inak, keď je reč o chalanoch, tak im musím oznámiť, aby ťa už nehľadali a vrátili sa domov." Povedal som jej a vytiahol som mobil. Napísal som im esemesky, že je v poriadku, a že už ideme domov.

,,Beth už by sme mali ísť." Usmial som sa a ona len prikývla.

▪ POHĽAD BETH▪

Neviem, čo by som robila, keby sa tam nezjavil Harry. Asi by som to zažila znovu. Znovu by som si prešla tým peklom. Len neviem, či by som sa znovu dokázala, ako tak dostať z depresií.

Vošli sme do vily a hneď na mňa vybehli chalani a začali ma obíjmať.

,,Chalani ja idem do izby som unavená." Oznámila som im, keď sa odtiahli. ,,Dobre bež. Bol to ťažký deň." Niall sa jemne usmial.

Rozbehla som sa do izby a zamkla som dvere. Osprchovala som sa a  prezliekla som sa do pyžama.

Ľahla som si do postele a znovu ma začala pohlcovať depresia. Nevydržala som to a vstala som z postele.

Pomalým krokom som prešla do mojej kúpeľne a z kozmetickej taštičky som vytiahla žiletku.

Áno od toho momentu som sa rezala. Nebolo to veľa krát, ale mám zopár jaziev, síce som sa snažila byť opatrná. Rodičia ani Mia si nič nevšimli. Stále som to dobre skryla.

Priložila som si žiletku na predlaktie a trošku som zaváhala. Naozaj to chcem urobiť?

Už som ju chcela odkladať, keď som si spomenula na celý dnešný deň. Pritlačila som a potiahla som. Raz, dvakrát, trikrát.

Cítila som ako všetko zlé vyteká spolu s krvou.

Asi po 15 minútach som si ruku umyla a upratala som všetku krv. Potom som si ľahla do postele a od vyčerpania som zaspala.