HORAN'S LITTLE SISTER

19.KAPITOLA

POHĽAD BETH

El mi pred chvíľou doniesla tabletku, ktorú som poslušne vypila, aj keď ich neznášam, ale ak mi to pomôže a ja nebudem musieť ísť do nemocnice, tak ich vypijem aj sto.

Neznášam nemocnice, ale to ste už určite pochopili. Prečo? Dôvod je jednoduchý. Okrem toho, že to tam všetko tak hnusne sterilne zapácha, všade sú chorí ľudia a je to plné doktorov a sestričiek s falošnými úsmevmi, aj keď zomierate. Vtedy, keď sa to všetko stalo, tak som tam strávila tri týždne. Príšerne tri týždne ľutovania, vypytovania čo sa mi stalo, falošných úsmevov a viet ako: "ono to prejde" alebo "všetko bude dobré" a nakoniec jedna z mojich najobľúbenejších "netvár sa, ako keby si zomierala". Ja som zomierala, ale zvnútra, čo nikto nemohol pochopiť, lebo si neprešiel tým čo ja.

Najhoršie boli sedenia s psychologičkou, ktorá do mňa vkuse tĺkla vetu, že všetko zlé je na niečo dobré. Chcela by som vedieť, či by to omieľala vkuse dookola, keby sa to stalo jej.

Momentálne sa nachádzam v izbe sama, čo mi ani veľmi nevadí. Aspoň nemusím skrývať slzy, ktoré sa mi tlačia do očí a môžem ich nechať voľne stekať po lícach. Ak sa pýtate, kde sú všetci, tak dole obedujú. Ja som nešla, keďže mi stále nie je dobre, ba naopak je mi ešte horšie, ale nesmiem im nič povedať, lebo by ma ihneď zaviezli do nemocnice.

Z premýšľania ma vytrhli dvere, ktoré sa pomaly otvorili a dnu vošla El, ktorá si ku mne ľahla na posteľ.

Chvíľu sme len tak bez slova ležali. Nebolo to nepríjemné, trápne ticho. Bolo to ticho, kedy sme boli každá zahĺbená do svojich myšlienok.

,, Prečo nechceš tak veľmi ísť do nemocnice?" prelomila ticho. ,, El strávila som tam tri týždne plné ľutovania, kedy si každý myslel, že mi svojou "motivačnou" vetou a svojím falošným úsmevom pomôže." pri slove motivačnou som naznačila úvodzovky. Zažmurkala som aby som zahnala slzy.

,,Prepáč...to som nevedela."povedala a postavila sa z postele. Namierila si to k oknu a zapozerala sa vonku. ,, To je v pohode. Nevedela si o tom. " podišla som k nej a ona ma objala. Objatie som jej samozrejme opätovala.

,,Neradi rušíme, ale prišli sme ti zmerať teplotu." počula som Niallov hlas. Odtiahla som sa od El a vystrašene som sa na ňu pozrela.

,, To nebude potrebné. Už sa cítim oveľa lep-..." nedopovedala som lebo sa mi zatmelo pred očami a zatočila sa mi hlava. Cítila som ako moje telo slabne a ja sa rútim k zemi. Potom nasledoval tvrdý pád. Počula som, ako niekto kričí moje meno a trasie mnou, ale nemohla som rozpoznať kto to bol, lebo moje zmysli boli až veľmi otupené. Posledné čo som zachytila bol Harryho hlas, ale nemohla som rozpoznať, čo hovorí.

POHĽAD HARRYHO

Sedeli sme za jedálenským stolom a obedovali sme. ,,Idem sa pozrieť, ako jej je." oznámila nám El a vstala od stola.

S chalanmi sme sa na seba pozreli a pokývali sme hlavami na znak toho, že myslíme na to isté.

Zdvihli sme sa od stola a namieril sme si to smer izba Beth, alebo teda chodba. Viem, viem je neslušné načúvať, ale tu ide o Beth a o to ako jej môžeme pomôcť.

Keď sme prišli pred jej izbu, tak sme sa všetci natlačili na dvere s nastraženými ušami. Museli sme vyzerať fakt komicky.

Dlho bolo ticho, ale prelomil ho hlas El ,,Prečo nechceš tak veľmi ísť do nemocnice?" opýtala sa . ,, El strávila som tam tri týždne plné ľutovania, kedy si každý myslel, že mi svojou motivačnou vetou a svojím falošným úsmevom pomôže." Ozval sa ten najjemnejší hlások, ktorý som kedy počul.

S chalanmi sme si vymenili zhrozené pohľady. Čo sa stalo mojej princezne? Kládol som si otázku už asi po stý krát.

,,Prepáč...to som nevedela."povedala El. ,, To je v pohode. Nevedela si o tom. " Vedel som, že sa usmiala. Tiež som sa pre seba pousmial.

Zrazu Niall otvoril dvere a na pochodoval dnu s nami za chrbtom.

Čo to sakra robí? Mohli sme sa dozvedieť, čo sa jej stalo.

Do izby som vošiel, ako posledný a uvidel som ako sa dievčatá objímaju. Pravdupovediac pohltila ma vlna žiarlivosti. Ja mám byť ten, kto ju objíma v takýchto chvíľach.

Bože...mne už riadne pečie, keď žiarlim aj na jej najlepšiu kamarátku.

,,Neradi rušíme, ale prišli sme ti zmerať teplotu." povedal Niall.  Beth sa odtilahla od El a venovala jej vystrašený pohľad a potom sa otočila na nás.

,, To nebude potrebné. Už sa cítim oveľa lep-..." neodpovedala a zakolísala sa namieste. Cúvla o krok dozadu a zrútila sa k zemi.

El si k nej okamžite kľakla a začala ňou triasť a plakať. Chalani sa k ním rýchlo rozbehli, len ja som stál na mieste ako prikovaný.

,,Zavolajte záchranku!" skríkla po nás El. ,, Ja ju idem zavolať." Liam vstal, vytiahol mobil a odišiel na chodbu.

Spametal som sa a tiež som k nej pribehol a kľakol som si na kolená. Pritiahol som si ju do náručia a kolisal som s ňou zo strany na stranu.

,, Prídu do desiatich minút." oznámil nám Liam, ale ja som nereagoval. Vnímal som len Beth, ktorá ležala v mojom náručí.

,, No tak Beth. Zobuď sa, zobuď sa. Nesmieš ma tu nechať samého. Beth prosím ja...ja ťa milujem." šepkal som jej, aj keď viem, že ma nepočula.

,, Čo si to povedal? Zopakuj to ešte raz." zodvihol som hlavu a uvidel som, ako na mňa všetci, teda až na Louisa a El prekvapene pozerajú.