HORAN'S LITTLE SISTER

43.KAPITOLA

POHĽAD HARRYHO

,,Tak a tu mi dajte ešte podpis na potvrdenie o tom, že ste zaplatili. " pán Mitchell posunul k Niallovi nejaký papier, na ktorom bolo písmen ako maku a podal mu pero červenej farby. Niall na papier načmáral svoj podpis a vrátil mu papier aj spolu s perom.

Konečne ju už budú môcť hľadať. Ak by to nič nerobenie trvalo ešte o hodinu dlhšie, tak by som sa zrejme zbláznil.

,,Takže idem zavolať, nech poveria našich mužov, aby ju začali hľadať, vy môžte ísť zatiaľ domov a keď budeme mať niečo nové, tak vám dáme...." nedohovoril, lebo ho prerušilo vyzváňanie môjho mobilu.

POHĽAD BETH

Začala som sa nervózne prechádzať po miestnosti. V snahe nájsť niečo, čo by mi mohlo nejakým spôsobom pomôcť.

Prechádzala som každý roh miestnosti, no okrem rozbiteho skla, ktoré bolo zo zrkadla visiaceho na stene a kusov opadanej omietky som nič nenašla.

Obzerala som sa okolo seba, keď som zrazu o niečo zakopla a skoro som spadla, no podarilo sa mi to ustáť.

Pozrela som sa dole na zem s úmyslom zistiť o čo som zakopla.

Oči mi skoro vypadli z jamiek a ja som nemohla uveriť tomu, že mám také šťastie.

Na zemi ležal môj mobil, na ktorý som pri tom všetkom úplne zabudla.

Opatrne som ho zodvihla zo zeme a zapla som ho.

Okrem popraskaného displeja sa zdá, že je naprosto v poriadku. Dokonca nebol ani vybitý, keďže mal 68%. Žeby sa na mňa usmialo šťastie? Zrejme áno.

Naťukala som svoje heslo a v kontaktoch som začala hľadať Harryho meno.

Pomaly som vytočila jeho číslo a mobil som si priložila k uchu.

Po pár pípnutiach to zodvihol ,,Beth?" opýtal sa neveriacky. Pri zvuku jeho hlasu sa mi do očí natlačili slzy. ,,Harry." šepla som do telefónu a jemne som zavzlykla ,,Pane Bože. Láska si v poriadku? Neurobil ti nič?" vypytoval sa a v jeho hlase bol jasne počuť strach. ,,Som v poriadku. Pred chvíľkou odišiel, aby si niečo vybavil, no povedal mi, že večer sa vráti, a že- že, keď sa vráti, tak..." neodpovedala som. 

,,Neboj sa nedovolím, aby to spravil znovu. Počkaj dám si ťa na hlasitý odposluch, keďže som teraz akurát na policajnej stanici a pán Mitchell, ktorý to všetko vyšetruje by s tebou chcel rozprávať." povedal

,,Beth." zvolal hlas, ktorý patril Niallovi. ,,Ní.“  vyslovila som jeho meno a popotiahla som. ,,Neplač princezná, my ťa nájdeme." chlácholil ma a ja som len pípla tiché ,,Ja viem." a jemne som sa usmiala.

,,Dobrý deň, Bethany." ozval sa mi v telefóne neznámy hlas a ja som hádala, že je to práve pán Mitchell. ,,Dobrý deň." odzdravia som sa mu.

,,Bethany, potrebujeme, aby si nám pomohla. Nevieš, kde si?" opýtal sa ma. ,,Neviem, keďže potom ako ma dostal do auta ma donútil vypiť nejakú tabletku. Pamätam si len, že sme od chaty išli smerom od mesta a potom si nepamätám už nič." smutne som si povzdychla.  

,,Dobre, tak máš tam aspoň nejaké okno?" povzdychol si aj on. ,,Hej mám." prikývla som, čo on nemohol vidieť. ,,Tak sa prosím pozri vonku a skús nájsť niečo, podľa čoho by sme ťa mohli nájsť."  poprosil ma a ja som sa podišla k oknu a postavila som sa na špičky, aby som niečo videla, no aj tak to nepomohlo.

Kto sakra robí okná tak vysoko? To nemyslia na nízkych ľudí ako som ja?

Porozhliadla som sa trošku, no veľa som toho nevidela.

,,Popravde veľa toho nevidím, keďže to okno je strašne vysoko, no sú tu stromy a zopár budov. Celé to vyzerá ako nejaká firma alebo niečo tomu podobné, no je to dosť zanedbané a všetko tu chátra." oznámila som im všetko, čo vidím.

,,Ďakujem, no toto nám veľmi nepomôže, keďže opustených firiem je pri Londýne dosť." povzdychol si a chvíľku bolo ticho. 

,,Mám nápad!" zvolal Niall. ,,Aký?" opýtali sme sa všetci traja naraz. ,,Nedala by sa vystopovať podľa GPS?" opýtal sa zamyslene a ako ho tak  poznám, tak som si bola istá, že sa poškriabal na zátylku.  ,,Že ma to nenapadlo skôr." vydýchol pán Mitchell a ja som len počula plesnutie, čo znamenalo, že sa plesol po čele. 

,,Že ma to nenapadlo skôr. Bethany mohla by si si v mobile prosím ťa zapnúť GPS, aby sme ťa pohli podľa tvojho čísla vystopovať." poprosil ma. ,,Samozrejme, chvíľku...dobre už to mám." oznámila som im.

,,Dobre, takže ešte mi nadiktuj svoje číslo." povedal. ,,Dobre, takže..." nedohovorila som, lebo ma vyrušil známy hlas, ktorý sa ozýval zrejme z chodby, keďže vážne neviem, čo sa nachádza za tými dverami. ,,Bethinka už som späť. Prišiel som skôr, aby sme mali na seba viac času, aj keď teraz už budeme spolu stále." zvolal Coresenov veselý hlas z chodby. ,,Beth počúvaj ma, chalani mi dajú tvoje číslo a ty teraz zlož, aby sa nedozvedel, že máš mobil. My po teba čoskoro prídeme." povedal rýchlo pán Mitchell a už som len počula zvuk, ktorý mi oznamoval, že hovor ukončili.

Nevedela som, kde mám odložiť svoj mobil, tak som si ho rýchlo hodila do vrecka a modlila som sa, aby nevypadol. Stihla som to len tak-tak, keďže o pár sekúnd už Corsen otváral dvere.

,,Už som tu a niečo som ti aj doniesol, je to darček pre teba, ale myslím si, že poteší nás oboch." vtísol mi do rúk pomerne veľkú papierovú  tašku, ktorú som položila na zem a premerala som ju pohľadom, no neopovážila som sa do nej pozrieť.

,,No tak už sa do nej pozri, inak sa nebudeme môcť zahrať." povedal netrpezlivo. ,,Ale ja sa s vami nechcem, ehm, hrať." zdvihla som pohľad k jeho zamračenej tvári, na ktorej sa po chvíli zjavil úškrn, z ktorého mi prišlo zle. ,,Tak to máš potom blbé, keďže ja sa dnes s tebou zahrám." povedal a mne sa po tele rozprúdila vlna strachu.

,,A teraz sa pozrieme, čo som ti priniesol." kľakol si ku mne a ja som sa odsunula ďalej, čož on zaregistroval a prisunul sa bližšie, načo som zareagovala opäť tým, že som sa posunula dozadu a on sa opäť prisunul ku mne. Chcela som sa opäť posunúť do zadu, no ucítila som chladnú stenu. On sa opäť prisunul a hrabol rukou do taštičky.

,,Ahh, na začiatok som vytiahol niečo menšie.“ povedal a v ruke držal ružové putá, nasucho som prehltla a posunula som sa do boku, čo si našťastie nevšimol.

,,Tak, čo tu máme ďalej?" naspäť hrabol do tašky, z ktorej začal postupne vyťahovať veci a ja som sa pri každej z nich modlila čím ďalej, tým viac, aby si chalani a pán Mitchell pohli.

Nová časť online. Minule som sa síce pýtala, že či chcete, aby už dnes oslobodili Beth a aj, keď ste písali, že áno, tak som sa  rozhodla to seknúť takto, keďže by bola veľmi dlhá😅❤️