HORAN'S LITTLE SISTER

22.KAPITOLA

.

POHĽAD BETH

,,Louis? " opýtala som sa zmätene ,, Čo je s Louisom?" Harry sa nechápavo zamračil. ,,Louis o tom vie. O tom, čo ku mne cítiš?"  len prikývol

,, Ako sa to dozvedel?" opýtala som sa znova. ,, To je nadlho." začervenal sa. Prisaham, že sa začervenal.

Len som sa pousmiala a pohladila ho po líci. ,, Času máme dosť." pobozkala som ho na to líce, kde som ho pred chvíľkou pohladila.

Nervózne si skúsol dolnú peru a ja som sa skoro roztopila.
,,Dozvedel sa to dnes, keď prišiel do mojej izby a proste to zo mňa vytiahol." pousmial sa.

,,Aj zo mňa to dnes vytiahla El. " cítila som, ako mi začínajú horieť líca a preto som sklopila pohľad.

,,Tak preto nebola prekvapená. " šepol si pre seba, ale počula som to aj ja a zodvihla som m nemu spýtavý pohľad.

,,Čo tým myslíš?" opýtala som sa. ,,Dnes, keď si omdlela, tak som sa preriekol a vyznal som ti lásku. " znovu sa začervenal.

Musela som sa zasmiať. Bol strašne rozkošný.

,,Čo sa smeješ. Ak by som to pred Niallom nezakecal, tak by tvoja životná láska ležala už dva metre pod zemou." odfrkol si

,,On tam bol aj Niall?" zaujímala som sa. ,, Boli tam všetci." prikývol.

,, A inak, ako vieš, že si moja životná láska?" opýtala som sa, keď som si uvedomila, čo povedal ,,A nie som? " nadvihol jedno obočie.

,,No neviem, neviem." držala som poker face a potláčala som úsmev a smiech.

,, Tak ty nevieš?" preparil ma svojím zeleným, až smaragdovým pohľadom a začal sa približovať.

Nemohla som sa ani pohnúť. Bola som, ako v tranze. Zastavil pár milimetrov pred mojou tvárou, ale namiesto očakávaného bozku mi fúkol rovno do úst, ktoré som mala jemne pootvorené.

Rukami mi zišiel na brucho a začal ma štekliť, ale chlapec to nedomyslel.

Keďže sme v nemocnici môj smiech privolal sestričku.

,, Aaa... Vidím, že už sa slečna zobudila." presladene sa usmiala a išla mi odpojiť výživu, keďže už po nej nebolo ani stopy.

Harrymu vopchla výstrih priamo do tváre, ale on odvrátil pohľad a zapozeral sa mi rovno do očí. Jemne mi stlačil ruku a pousmial sa. Úsmev som mu opätovne vrátila.

Keď si to všimla ta umelina, úsmev jej hneď zamrzol.

,,Idem po doktora." odvŕkla nepríjemne, otočila sa na päte a vyšla z izby.

Hneď, ako zatvorila dvere Hazz si ma pritiahol do bozku. Vo mne vystrelil ohňostroj motýľov. Privrela som oči a odovzdala som sa jeho bozkom.

Myslela som si, že po mojom "zážitku" mi to bude nepríjemné, ale bol taký jemný, akoby sa bál, že ma môže rozbiť ako porcelánovú bábiku.

,,Milujem ťa. " zašepkal, keď sa dotiahol. ,, To ja milujem teba." znovu som ho pobozkala.

Keď sme začuli otváranie dverí rýchlo sme sa odtiahli.

Do miestnosti vošiel postarší doktor. Usmial sa na mňa a ja som očkom zahliadla Harryho, ako sa napol.

Jemne som ho pohladil po ruke a znovu som sa sústredila na doktora, ktorý mi vysvetlil, čo mi bolo a oznámil mi, že zajtra môžem ísť domov.

Potom nám poprial dobrú noc a odišiel z izby.

,,Harry?" oslovila som ho. ,,Princezná?" pozrel na mňa s otázkou v očiach

,,Neľahneš si ku mne...myslím, že na tej stoličke to nie je najpohodlnejšie. "  znovu mi začali horieť líca.

,,Somzrejme." rozsvietil sa ako vianočný stromček.

Vyzul sa a ľahol si na posteľ. Pritiahol si ma do objatia, takže sme ležali nejako tak, že on ležala na boku a ja som mu ležala na jednej ruke a druhú mal cezo mňa prehodenú.

,,Dobrú noc láska." pobozkal ma do vlasov. ,, Dobrú noc Hazz." pritiskla som sa na neho ešte viac.

Pomaly som zaspávala.

Cítila som sa v bezpečí, akoby sa mi už nikdy nemohlo nič stať.

Keby som len vedela, čo sa stane o pár hodín.

Dosť nudná časť, ale aj cez také sa musíme dostať.😅

Inak zajtra som doma, tak pravdepodobne vyjde ešte jedná časť, ale nič nesľubujem 🙂