HORAN'S LITTLE SISTER

31.KAPITOLA

Zobudila som sa v objatí dvoch silných potetovaných rúk. Otvorila som oči a natočila som hlavu na Harryho, ktorý ma pozoroval.

,,Dobré ráno." zachraptel ranným hlasom a dal mi pusu do vlasov. ,,Dobré ráno." usmiala som sa naň a svoje pery som prilepila na tie jeho, ktoré špulil.

,,Idem urobiť raňajky." odtiahla som sa a chystala som sa vstať z postele. Áno chystala, ale moje plány prekazila osoba, ktorá ležala na mojej posteli.

Hazz ma chytil za ruku a stiahol ma na seba.

,,Ešte tu so mnou ostaň." objal ma ,,Harry, keď nás takto uvidí Niall, tak-..." neodpovedala som lebo ma umlčal bozkom.  ,,Vravel som ti, že skôr ako poobede z postele nevylezie. " povedal pomedzi bozk.

,,Ale ja som hladná a verím, že aj ty." dotiahla som sa. ,, Nie, ja nie som hladný." zvrtel hlavou na znak nesúhlasu, ale prezradil ho jeho žalúdok, v ktorom hlasno zaškvrkalo. ,,Nie, ty nie si vôbec hladný." zasmiala som sa. ,,Však vravím, že nie som." povedal vážne.

Len som nad ním pobavene pokrútila hlavou a vstala som z postele, načo si Harry nesúhlasne povzdychol.

Prešla som ku skrini, s ktorej som si vybrala čisté spodné prádlo, čierne teplákove kraťase a čierne tričko s krátkym rukávom.

Prešla som do kúpeľne, kde som sa osprchovala a umyla som si vlasy.  Zuby si vždy umývam až po raňajkách.

Vyšla som zo sprchy a osušila som sa úterakom.

Natiahla som sa po oblečenie, ale čakalo ma nepríjemné zistenie, že som si ho zabudla v izbe.

Omotala som si uterák okolo svojho nahého tela a modlila som sa, aby bol Harry už u seba v izbe.

Moje modlitby však neboli vyslišané, keďže Hazz ležal ešte stále na mojej posteli a niečo ťukal do mobilu.

Keď počul moje kroky, tak zodvihol ku mne svoj zrak a potichu zanadával.

Mne okamžite začali horieť líca ,,Ja.. Ja som si tu len za-zabudla veci. " dostala som zo seba, načo len ako v tranze prikývol a ďalej sledoval moje telo, ktoré bolo zahalené iba úterakom, ktorý siahal ledva pod zadok.

Radšej som sa otočila a spolu s oblečením, ktoré som si tu predtým zabudla som odkaráčala naspäť do kúpeľne, kde som sa obliekla a vyfénovala vlasy, ktoré som následne zviazala do nedbalého drdolu.

Maľovať som sa nemaľovala. Načo? Na doma sa nemaľujem nikdy. Zbytočne mi ta omietka potom zavadzia a ja si nemôžem ani pretrieť oči.

Uterák som povesila na radiátor, ktorý mám v kúpeľni a vybrala som sa naspäť do izby.

Po mojom zistení, že sa tu už Hazz nenachádza som ustlala posteľ a vybrala som sa do kuchyne, aby som spravila raňajky.

Keď som išla po chodbe, tak som sa zastavila ešte v Niallovej izbe, aby som ho skontrolovala, keďže na tom včera nebol práve najlepšie.

Vošla som do jeho izby. Niall ležal na posteli s dlaňami na tvári. ,,Ako ti je? " opýtala som sa ho jemne, keďže si viem predstaviť jeho bolesť hlavy.

,,Keď si odmyslíme to, že som už dnes trikrát vyznáva lásku záchodovej mise. Žalúdok mám ako na vode a moja hlava nemá ďaleko od výbuchu, tak sa mam dobre." zasmial sa, ale hneď zakňučal bolesťou.

,,Idem ti po nejakú tabletku." postrapatila som mu vlasy, ktoré boli už aj tak dosť strapaté. Vyslúžila som si vražedný pohľad, ale prikývol.

Namierila som si to do kuchyne, kde som našla môjho strateného Hazzu, ako niečo varí.

Potichu som k nemu pricupitala a objala som ho zozadu. Takmer ihneď sa otočil a objatie mi opätoval aj s menším bonusom v podobe bozku do vlasov.