HORAN'S LITTLE SISTER

41.KAPITOLA

Alebo som si to len nahovárala?

Nie, určite som si to nenahovárala. Harry ma nechcel dostať iba do postele a hlavne po tom všetko, čo o mne vie.

Neverím Coresenovi ani pol slova.

Moje telo sa otriaslo kvôli chladu, ktorý som pocítila, keďže sedím v ľahkom overaly na studenej podlahe.

Objala som sa rukami a snažila sa aspoň trocha zahriať. Dúfala som, že to aspoň trochu pomôže, no nepomohlo.

Postavila som sa z cieľom, že sa trochu poprechádzam po miestnosti, aby ma to trochu zahrialo.

Keď ani to nepomáhalo, tak som sa rozhodla, že si znova sadnem a budem robiť to, čo posledných pár hodín robím stále a to je rozmýšľať.

Hneď prvá moja myšlienka bola, že či Corsen naozaj volal Harrymu.

Kde by zobral jeho číslo? Chcel aby vedel, že som s ním? Odpoveď na tieto otázky mi môže poskytnúť iba on, no nemyslím si, že by vravel pravdu, keďže on je až veľmi zákerný, rád klame a výživa sa v utrpení ostatných. Skrátka nie je psychicky v poriadku.

Moje myšlienky opäť zablúdili k mojim k mojim milovaným. K ľuďom, ktorí mi tak pomohli.

Čo asi teraz robia?

POHĽAD HARRYHO

,,Musíme to ísť ohlásiť ráno na policajnú stanicu." oznámil nám Niall, ktorý akurát dovolal s nejakým policajtom.

,,A čo teraz? Nemôžme len tak čakať." prehlásil som zúfalo. ,, Bohužiaľ nám nič iné neostáva." povedal Liam pomerne kľudným hlasom, čo ma dosť vytočilo. ,,Ja tu nemienim sedieť na zadku a čakať, pokiaľ jej ten hajzel niečo spraví." odsekol som nepríjemne. ,,Harry, ukľudni sa." ozval sa Zayn. ,,Hej jasne. Tebe sa to povie, keď sedí Perrie vedľa teba a ty vieš, že sa jej nemôže nič stať." spražil som ho pohľadom a postavil som sa z gauča s úmyslom ísť hore do izby, v ktorej som mal dnes spať.

Prišiel som do izby a zvalil som sa na posteľ.

Som neskutočne vytočený. Nikto ma nechápe, oni majú svoje priateľky pri sebe, v bezpečí, ale moja princezná je s tým hajzlom, ktorý nemá žiadne zábrany.

Čo ak jej teraz ubližuje? Bože však on ju môže teraz kľudne pretiahnuť proti jej vôli a ja tomu nemôžem nijako zabrániť.

Zlihal som. Vravel som jej, že nedovolím, aby jej ešte niekto ublížil a teraz je tam s ním sama, bezbranná a krehká.

Ani som si neuvedomil, že po mojej tvári stekajú slzy.

Neznášam ten pocit beznádeje a bezmocnosti. Nemôžem jej nijako pomôcť a ochrániť ju.

Tak rád by som ju teraz objal a šepkal jej do uška ako veľmi ju ľúbim.

Chcel by som sa pozerať do jej krásnej tváričky s nebesky modrými očami, ktoré žiaria ako hviezdy na nočnej oblohe.

Potrebujem cítiť jej jemne pery na tých mojich.

Chcem prechádzať svojimi prstami po jej rozpálenej pokožke a aj sledovať červeň na jej líčkach vždy keď jej poviem nejaký kompliment.

Potrebujem počuť jej jemný hlások, ktorý je tá najkrajšia melódia pre moje uši. Znie ako anjel.

Tak rád by som teraz videl jej nádherný úsmev a zvonivý smiech, ktorým mi okamžite rozjasní deň.

Tak veľmi ju potrebujem k svojmu životu. Som bez nej pár hodín a už to nezvládam.

Nikdy som nechápal prečo ľudia tak veľmi trpia, keď stratia svoju milovanú osobu, no teraz to už chápem.

Moje srdce sa trhá na kusy a mňa bolí každý nádych.

Ak by mi niekto pred mesiacom povedal, že sa budem takto trápiť kvôli dievčaťu, tak by som ho vysmial.

A dnes? Dnes ležím na zúfalý na posteli. Slzy mi zmáčaju tvár a ja trpím tak ako ešte nikdy. A to všetko len kvôli tomu hajzlovi, ktorý má teraz Beth, moju princeznú.

Neznášam sa za to, že som tomu nemohol nijako zabrániť. Keby som skôr zareagoval, tak by nestihla ujsť a teraz by tu bola so mnou a hlavne by bola v bezpečí.

*****

Zobudil som sa celý rozlámaný. Ani neviem, kedy som zaspal, no muselo to byť niekedy nad ránom.

Celú noc som rozmýšľal nad Beth a tým čo asi teraz robí a či jej nejako neublížil.

Zobral som si mobil, ktorý som mal pohodený vedľa seba na posteli a skontroloval som čas. Je pol ôsmej a o deviatej máme byť na policajnej stanici, takže je čas pomaly ísť sa pripraviť.

Vstal som z postele a šuchotavým krokom som sa dostavil pred moju tašku s vecami, z ktorej som si vybral čisté boxerky, čierne skinny jeans a čierne tričko.

S vecami som a vybral do kúpeľne, ktorá je spoločná a zamkol som dvere.

Prešiel som ku zrkadlu a pozrel som sa na svoj odraz. Skoro som sa sam seba zľakol. Vlasy na všetky svetové strany, oči opuchnuté od plaču a pod nimi kruhy ako po nejakej poriadnej party. Vyzeral som skrátka strašne, no to bolo posledné, čo ma teraz zaujímalo.

Vyzliekol som sa z vecí, ktoré som mal včera, keďže som v nich zaspal a vošiel som do sprchy, kde som na seba pustil studenú vodu, aby ma prebrala a potom som ju prepol na teplú.

Keď som sa dosprchoval, tak som sa poriadne osušil a obliekol som si veci, ktoré som si sem doniesol.

Zobral som svoje špinavé veci a išiel som naspäť do izby, kde som ich hodil do cestovnej tašky, ktorú som uchopil do rúk a pobral som sa dole.

Tašku som hodil na chodbu k vchodovým dverám a pobral som sa do kuchyne, aby som si mohol urobiť kávu.

Vošiel som do kuchyne, kde už všetci spokojne jedli svoje raňajky.

,,Dobré ráno." pozdravil ma Louis, hneď ako si všimol moju prítomnosť a ostatní sa na mňa falošne usmiali. Len som ich odignoroval a začal som si robiť kávu, kvôli ktorej som tu aj prišiel.

,,To si s nami nedáš ani raňajky?" ozvala sa Perrie. ,,Nechcem žiadne raňajky." odsekol som nepríjemne. ,,Nemusíš byť hneď taký nepríjemný. " zastal sa jej hneď Zayn a ja som ho len spražil pohľadom a odpil som si z kávy, ktorá už bola hotová.

,,Harry, my ťa chápeme. Všetci sa o ňu bojíme, no musíme si udržať chladnú hlavu." snažil sa ma ukľudniť Liam. ,,Hovno chápete! Ako mám byť kľudný, keď som si vedomý toho, že jej ten hajzel môže znovu zničiť život a nikto tomu nemôže zabrániť?" na konci sa mi roztriasol hlas a na povrch sa mi vydrala jedna neposlušná slza, ktorú som si rýchlo zotrel.

Položil som nedopitú kávu na kuchynskú linku a vybehol som na chodbu, kde som sa obul a do rúk som popadol svoju cestovnú tašku a kľúče od môjho auta.

Počul som, že za mnou idú aj ostatní, no ignoroval som to. Tašku som hodil do kufru a nasadol som do auta. ,,Harry, počkaj! Takto nemôžeš šoférovať. " kričal za mnou Niall, no ja som ho nevnímal a zatvoril som dvere od auta. Naštartoval som a dupol som na plyn.

Neboj sa princezná moja, ja ťa zachránim.

Ahojte, tak nová časť je vonku. Nemala som vôbec žiaden nápad, čo by v nej mohlo byť, ale nakoniec som zo seba niečo dostala 😅❤️❤️