HORAN'S LITTLE SISTER

65.KAPITOLA

Prešlo pár dní a my sme sa s Harrym zhodli, že by bolo najlepšie povedať to, že som tehotná aspoň našim rodičom a blízkej rodine.

Harry dostal nápad, že by sme ich mohli pozvať do Londýna a povedať im to tu. S čím súhlasili aj zvyšní obyvatelia domu.

A ja som konečne vymyslela, ako by sme im to mohli povedať. Kúpila som zošity s tvrdým obalom a nechala som vyvolať nejaké fotky z môjho a Harryho detstva. Fotky tam nalepila a ku každej som pridala nejakú poznámku. Na poslednú stranu som však nalepila fotky z oboch ultrazvukov, ktoré som doposiaľ absolvovala a napísala som ku ním dátumy. Takto som urobila tri zošity. Prvý pre Harryho rodičov, druhý pre tých mojich a tretí som urobila pre nás, aby sme mali pamiatku, aj keď náš nie je ešte hotový, keďže som pre nás zobrala väčší, aby som ho mohla viesť do konca môjho tehotenstva.

Keď som mala všetko hotové, tak sme sa s nimi dohodli, že všetci prídu o desať dní, čo je o päť dní od dnešku. Čiže sme mali ešte dosť času pripraviť sa na ich návštevu.

Dnes majú byť chalani zatvorení celý deň v štúdiu, keďže sa im blíži európske turné, na čo sa vôbec neteším, keďže budem celé tri mesiace bez Harryho, ktorý z toho tak tiež nie je práve nadšený, keďže by mi najradšej celý deň chodil za zadkom a kontroloval, či sa príliš nenamaham, dostatočne jem alebo oddychujem. Je v tomto smere vážne hrozný. Nič nechce nechať na náhodu, lebo sám často spomína, že náhoda je blbec a nedopustí, aby sa niečo či už mne alebo bábätku stalo.

No a pokiaľ budú chalani v štúdiu, tak sme sa dohodli s El, Soph a Pezz, že by sme dnes mohli zájsť na nákupy, keďže sme už dávno spolu nikde takto neboli.

Práve som vyšla zo sprchy a zabalená do osušky som sa vybrala do izby, aby som si vybrala niečo na seba.

Nakoniec som zvolila čierne legíny a ľahký krémový svetrík, keďže vzhľadom na to, že už začína október sa vonku ochladilo a hlavne tu v Londýne.

Po prezlečení som sa jemne namaľovala a vlasy som si zopla do vysokého copu. Potom som si dala potrebné veci ako mobil a peňaženku do kabelky a šla som do kuchyne, aby som sa mohla naraňajkovať.

Keďže som zistila, že mám ešte dvadsať minút do toho, pokiaľ ma prídu dievčatá vyzdvihnúť, tak som sa rozhodla, že si urobím obyčajne toasty s Nutellou a nejakým ovocím.

Bola som tu sama, čo sa mi veľmi nepáčilo, keďže povedzme si pravdu, celkom som sa sama v takom veľkom dome bála. Bolo tu až priveľké ticho, pri ktorom by ste počuli aj spadnúť špendlík.

Po raňajkách som si skočila ešte rýchlo umyť zuby, keďže to tak robím stále. Neznášam, keď som nútená si zuby umyť predtým než sa najem.

O pár minút som už vychádzala z domu čakajúc na príchod mojich kamarátok, ktoré onedlho dorazili.

Čierne Audi zaparkovalo na kraji cesty pri chodníku.

Otvorila som zadné dvere a s pozdravom som nastúpila. Dievčatá mi pozdrav oplatili a spolu sme začali preberať rôzne témy počnúc od turné, na ktoré pôjdu chalani cez bábätko až po to, ktoré obchody dnes chceme navštíviť.

*****

,,Tie rifle by si si mala vážne zobrať." prehovárala ma Perrie. ,,No ja naviem." oponovala som a ešte raz som si v zrkadle prezrela moju postavu vo svetlomodrých skinny jeans.

,,Áno. Zober si ich. Sedia ti ako šité na mieru. Máš v nich úžasnú postavu. A ten zadok? Harry bude čumieť." zasmiala sa El. ,,No veď to. Teraz si sedia, ale o týždeň do nich už nevleziem. Veď priberám rýchlosťou svetla." sťažovala som sa. ,,Ale prestaň. Máš stále postavu, ktorú by ti mohlo závidieť nespočetné množstvo dievčat a to už začínaš tretí mesiac. Neviem, kde si stratila bruško." usmiala sa Soph a objala ma okolo ramien.