HORAN'S LITTLE SISTER

79.KAPITOLA

Two weeks later

Dnes sú Vianoce, na ktoré som sa každý rok neskutočne tešila, no dnes je to iné. Nepociťujem tú vianočnú náladu, ktorú prináša tento čas.
Nemala som náladu ani pomáhať piecť koláčiky ako každý rok, ba ani zdobiť stromček.
Skrátka som celé toto predvianočné obdobie preležala v posteli s Harrym na telefóne.
Vlastne ani dnes nemám náladu vyliezť z môjho útočiska, no musím sa premôcť. Nemôžem sa predsa celý čas utápať v žiali. Už sú to viac ako dva týždne.
Človek by si povedal, že už to tak bolieť nebude, že to bude čím ďalej, tým lepšie, no opak je pravdou.
Každý deň príde nejaká myšlienka, spomienka , ktorá mi ju pripomenie.
Nie je dňa, kedy by som si na ňu nespomenula. Bolí to stále rovnako, ak nie ešte viac.
Keď si spomeniem na tie jej jemné pohyby, a tie jej kopance, ktoré mi mnohokrát nedali spať. 
Alebo, keď som ju prvýkrát videla na 3D ultrazvuku. Bola taká maličká. Vyzerala ako anjelik. Náš malý anjelik, naša princezná.

Taktiež je tu ešte ďalšia vec, ktorá mi nedáva spať a tou je také zvláštne napätie. Neviem to opísať slovami.
Je to taký pocit vo mne, akoby sa malo niečo stať a toto tu je len ticho pred búrkou. Presne taký istý pocit som mala pred tou autonehodou. Ale je predsa hlúposť, aby sa niečo podobné zopakovalo.
Corsen je mŕtvy a Kendall si už svoje ego zahojila. Už tu nie je nikto, kto by nám mohol ublížiť, nie je tu nikto kto by bol proti nášmu šťastiu.
Alebo sa snáď mýlim?

,,Beth, vstávaj sú Vianoce!" vtrhol mi do izby Niall. Vyzeral ako malé dieťa. Tvár mu zdobil veľký úsmev a v očiach sa mu odrážali malé iskričky šťastia.
Pri pohľade na neho som sa nevedomky usmiala aj ja. Vyzeral naozaj šťastne. 
,,Jasne, len musím zavolať ešte Louisovi."  kývla som hlavou v súhlase.
,,Načo mu chceš volať? Veď šťastné a veselé sme si mali všetci popriať v skupinovom hovore až večer, keď tu príde Mia" nechápavo sa na mňa zahľadel.
,,Nialler, ty si vadný. Veď Louis ma dnes narodeniny, ty inteligent." hravo som pretočila očami a on sa zasmial. ,,Jaj tak. Povedzme, že som na to trochu pozabudol, ale pred Louisom  ani muk, lebo by ma asi popravil." dal si palec na ústa a ja som urobila gesto, akože som si zamkla ústa na zámok a zahodila som kľúč, načo sme sa obaja začali smiať.
,,Je fajn mať späť to svoju malú veselú a otravnú sestru." zahľadel sa na mňa a objal ma. Na chvíľu som stuhla, no potom som ho objala späť.
V hlave mi však prebehla myšlienka, že už nikdy nebudem tá stará Bethany. Nie po tom všetkom, čo sa stalo.
Za posledné dva roky sa v mojom živote udialo neskutočne veľa vecí, ktoré mi ho prevrátili úplne naruby. Neboli to iba tie zlé veci, ale aj tie dobré, no každá z nich na mne zanechala stopu a ja už nikdy nebudem taká, aká som bola. Tým nechcem povedať, že odteraz budem len smutná, to nie. Skrátka som dospela. 

,,Nechcem, aby si už bola smutná. Si moja malá sestrička. Mal som na teba dávať pozor, a pozri ako to dopadlo." povzdychol si a odtiahol sa z objatia. Po jeho veselosti už nebolo ani stopy. 
,,Ni, nič z toho predsa nie je tvoja chyba. Ty za nič nemôžeš. Ver mi, že som si lepšieho brata nemohla ani priať." usmiala som sa.
,,Mám ťa neskutočne moc rád, ty malá potvora a sľubujem, že už nedovolím nikomu, aby ti ublížil." riekol. ,,Veď aj ja ťa mám rada, ty môj hrdina."  jemne som sa zasmiala. ,,Prestaň si zo mňa robiť srandu. Ja to myslím vážne." zatváril sa urazene a skrížil si ruky na hrudi. ,,Veď aj ja." opäť som sa zachichotala. ,,Poďme zavolať tomu Louisovi, lebo sa neurazím iba ja, ale aj on." povedal a ja som s ním súhlasila.

*****

Už sme mali po  večeri a taktiež aj po rozbaľovaní darčekov.Priebeh toho asi veľmi opisovať nemusím, všetci predsa vieme, ako to prebieha.
Podstatné je však, že dnes som bola po dlhej dobe skutočne šťastná.
Vďačím za to hlavne Niallovi. Po dnešnom ránu sa vo mne niečo zlomilo a ja konečne cítim, že sa budem môcť posunúť ďalej. Nechcem tým povedať, že zabudnem. Nikdy si nedovolím zabudnúť na Darcy, no to čo sa už stalo nezmením a musím to prijať, aj keď to nebude ľahké.
Myslím si však, že by nechcela, aby sme sa trápili. Bola náš malý anjelik, ktorým už navždy ostane a my na ňu nikdy nezabudneme, no ako vravím je čas sa posunúť ďalej, aj keď to nebude ľahké, no verím, že s Harrym to spoločne zvládneme.

Myšlienka na Harryho mi pripomenula, ako veľmi mi vlastne chýba. Aj keď spolu voláme, každý deň, tak si viete asi predstaviť, že to nie je práve ono.
Chýbajú mi jeho dotyky, objatia, bozky. Chýba mi on.
Síce si to veľmi nechcem priznať, ale Harry mal zrejme pravdu v tom, že sme mali ostať spolu a nie byť odlúčení, hlavne nie teraz.  No nejako to ešte ten týždeň bez seba zvládneme.
Aby som bola presná, tak päť dní, keďže sa do Londýna vraciam 30.12. a aby som bola ešte viac presná, tak nejdem sama, ale s Harrym, ktorý trvá na tom, že si po mňa osobne príde tu, do Írska 29.12.
Podľa mňa je hlúposť, aby išiel zbytočne takú cestu tu, len aby tu jednu noc prespal a potom by sme šli späť do Londýna, keď sa môžem vrátiť spoločne s Niallom, no on o tom nechce počuť ani slovo a za ten čas, čo ho poznám som si zvykla, že je tvrdohlavý ako baran, a preto som vedela, že mu to už asi nevyhovorím.

Heyyy ❤  Čo hovoríte na novú časť.  Ja osobne sa musím priznať, že som po dlhej dobe spokojná. Asi to bude tým, že som si na nej dala dosť záležať. 😅💕. Každopádne nemyslite si, že ich nechám tak ľahko napokoji. Ešte ich predsalen čaká jedna udalosť, ale nebojte sa nebude to až tak strašné.
Pomaly sa už blížime ku koncu storky, tak to nebudem predsa naťahovať na ďalších x kapitol, nie? 😂 Hlavne, keď mám pre vás pripravené niečo nové, no o tom po tom. 
Celkom som sa rozkecala, takže to už utnem. Prajem vám pekný zvyšok dňa. ❤