HORAN'S LITTLE SISTER

72.KAPITOLA

Utekal som nemocničnou chodbou, až ku recepcii, aby som sa dozvedel, kde je Beth. Celé moje vnútro horelo túžbou zistiť, čo s ňou je. S nimi oboma. S Beth a mojou malou princeznou. Samozrejme bál som sa aj o El, ale hoc to znie hnusne, tá mi bola až druhoradá.

,,Dobrý deň. Mali tu priviezť Bethany Horanovú. Ako je na tom?" vychrlil som. ,,Je tu, ale informácie o stave pacienta môžem povedať iba rodinným príslušníkom." povedala pani, ktorá odlepila zrak od počítača nie práve najmilším tónom hlasu. ,,Som jej priateľ." vysvetlil som. ,,To je síce pekné, ale nie ste jej rodina." tá stará ženská mi snáď skúša nervy. ,,Ste snáď hluchá, že som jej priateľ? Čaká moje dieťa." doslova som škrípal zubami. ,,Nie ste však jej manžel." prižmúrila oči a mne v ten moment vybuchli nervy. ,,Viete, kto som? Som Harry Edward Styles. Ak by som chcel, tak mi stačí lusknuť prstami a okamžite letíte von. Takže vás láskavo prosím, aby ste mi povedali, ako je mojej priateľke a kde ju nájdem. Dobre si rozmyslite, čo poviete, lebo inak za seba neručím." dával som dôraz na každé slovo. ,,Dobre, dobre. Len sa tak nečertite." pretočila očami a popod nos si zmrmlala niečo v zmysle 'tá dnešná mládež' a konečne začala hľadať v počítači informácie o Beth.

,,Tu si. Ako im je?" ozvalo sa za mnou. Otočil som sa a za mnou stáli Niall a Louis. ,,To by som rád vedel aj ja." prepichol som tú starú rašpľu pohľadom. Že vraj nie som jej rodina, pche. Nepotrebujem obrúčku, aby bola moja rodina.

,,Slečnu Bethany práve kontrolujú. Bližšie informácie vám povedia tam. Je to druhé poschodie. Dvere 280." povedala a ja som bez jediného slova utekal určeným smerom. Normálne by som aspoň poďakoval, ako káže slušná výchova, ale ta bosorka si nezaslúži ani sekundu mojej pozornosti naviac.

,,Čo si taký naštvaný?" opýtala sa Niall, ktorý má dobehol. Na chvíľu som zastal. ,,Prečo? Tá ježibaba za tým recepčným pultom sa so mnou hádala, že mi nemôže povedať informácie o zdravotnom stave Beth, lebo nie som jej rodina." vysvetľoval som rozhorčene a opäť som sa dal do pohybu. Nesmiem strácať ani sekundu.

Konečne som sa v sprievode ostatných dostal ku dverám číslo 280, no nikto tam však nebol, a keďže na dverách bolo najmenej desaťkrát napísané 'NEKLOPAŤ!', tak som sa o to radšej ani nepokúšal a zvalil som sa na tvrdú nemocničnú stoličku. Vložil som si hlavu do dlaní a podľahol som zúfalstu.

Čo ak to bude niečo vážne? Čo ak ich obe stratím? Horko ťažko som vydržal tie dva mesiace bez Beth. Neviem si ani predstaviť, že by som bez nej musel byť po zvyšok svojho života. Asi by som umrel žiaľom. Nie nesmiem na to ani myslieť. Všetko bude v poriadku. Všetko bude fajn.

Onedlho sa otvorili a vonku vyšiel doktor. ,,Vy ste príbuzní slečny Eleanor Calderovej?" opýtal sa a Louis takmer okamžite vyskočil na nohy. ,,Áno. Ja som jej priateľ. Ako je na tom?" opýtal sa. ,,Slečna Eleanor dopadla najlepšie, lebo sedela v zadu. Ešte si ju tu necháme pár dní na pozorovanie, ale nič vážne to nie je." povedal a Louis si značne vydýchol. Som za neho rad, že je El v pohode. ,,A ako je na tom Bethany?" opýtal som sa. ,,Slečnu ešte kontrolujeme. Jej zranenia sú kvôli tomu, že sedela na mieste spolujazdca vážnejšie. Nepomohol tomu ani fakt, že to bola čelná zrážka. Viac informácii vám budem môcť poskytnúť až po tom, ako urobíme všetky vyšetrenia. No do predu vám môžem povedať, že slečna Bethany je na tom horšie ako slečna Eleanor." súcitne povedal a mne sa do očí začali opäť tlačiť slzy. ,,Kedy budete mat hotove všetky vyšetrenia." opýtal sa Niall. ,,Ak všetko pôjde bez problémov tak do hodiny. Teraz ma prosím ospravedlňte." povedal a vošiel naspäť do miestnosti.

*****

Už prešli dve hodiny, odkedy sme naposledy rozprávali s doktorom. Vravel, že keď všetko pôjde bez problémov, tak nám príde všetko povedať o hodinu. Čím ďalej som viac a viac zúfalý. Ani Niall nevyzerá práve v poriadku, no svoje pocity skrýva lepšie ako ja.

Medzitým už za nami prišli aj ostatní, ktorí vybavovali veci na polícii. Povedali, že v priebehu pár dňov sa dozvieme priamu príčinu a aj meno vodiča v tom druhom aute, ktorému však musia najprv urobiť pitvu, keďže bol podľa toho, čo povedali na mieste mŕtvy, rovnako ako aj Andrew, vodič nášho auta. Bolo mi ho ľúto, ale momentálne som nemal ani pomyslenie na to tú ľútosť prejaviť. Možno práve kvôli nemu leží Beth v nemocnici a ja neviem, čo s ňou je.

,,Harry. Neboj sa bude v poriadku. Nesmieš sa takto opúšťať, týmto jej nepomôžeš."prisadol si ku mne Liam. ,,Tebe sa to povie. Čo ak je to niečo vážne? Ten doktor nám povedal, že tu bude do hodiny, ale nie je." zúfalo som povedal. Liam chcel niečo povedať, no nestihol, keďže sa konečne otvorili dvere a na chodbu vyšiel doktor. Utrel som si rýchlo oči od sĺz a podišiel som bližšie k nemu. ,,Ako jej je? Už to viete?" opýtal som sa zúfalo. ,,Slečna Bethany má zlomeninu pravej ruky, mierny otras mozgu a zopár škrabancov. Inak je však v poriadku, ale-" súcitne sa na nás pozrel a ja som vedel, že to nebude dobre. ,,Nehovorí sa mi to ľahko. Bethany je v síce v poriadku, ale dieťa však túto nehodu neprežilo. Slečna Bethany potratila." povedal a mne sa v ten moment zrútil svet.

Tadaaa, konečne už viete následky nehody. Aj keď som si istá, že ma väčšina z vás bude chcieť dobodať nožom xdddd

Inak aký máte názor na LP1? Ja to úplne milujem ❤️❤️❤️.