Zdivočený

34# tieň-Oči sú okná do duše

Keď som sa vracal s Dalassom a s Niriou naspäť do klanu, zaplavil ma pocit spolupatričnosti. Niekam som patril. Do čudnej a veľmi malej svorky. Títo dvaja vedia byť pekne otravní, niekedy priam neznesiteľní, ale akosi k sebe patríme. Dalassove slová ma príjemne hriali na hrudi. Priatelia. Naozaj sme priatelia? Od Cléanta som žiadnych priateľov nemal. Bál som sa tomu uveriť, ale ten pocit ma silno nahlodával. Bol taký lákavý.

Niečo sa vo mne uvoľnilo. Naplnil ma ďalší kúsok zmierenia ako po Slávnosti sviec.

Bol by som rád za priateľov. Naozaj. Byť sám nie je výhra. Najmä pre vlka. Možno ti príde na um vlk samotár, ale to ja nie som. Je iné byť donútený zostať sám a dobrovoľne sa strániť ostatným. Ja chcem s niekým zdieľať život. Chcem mať niekoho, pri kom sa môžem cítiť dobre. Chcem sa opäť naučiť dôverovať. Je to fajn. Naozaj fajn a skoro som na ten pocit zabudol.

A možno to je ten krok, ktorý potrebujem spraviť, aby som roztrhol povrazy, ktoré ma držia späť. Dalass s Niriou sa ma nezľakli, keď som sa zmenil na netvora. Necúvli predo mnou, ani keď sa dozvedeli, že som vrah. Možno je to znamenie. A tiež to, že som stretol Sheilu, ktorá mi jasne povedala, aby som našiel Lothiana. Aspoň viem, že keď skončili so mnou, jemu sa podarilo ujsť. Nájdem ho.

Po obede Dalass odišiel, pretože mu Frederick chcel ukázať gryfy. Vymenili sme si s Niriou vševediaci pohľad, na čo Dalass len prevrátil očami.

„Ty si s tým v pohode?" opýtala sa Niria a znova si kreslila do svojho zošita, keď sme sa lenivo vyhrievali na slnku.

„S čím?"

„S Dalassom a Frederickom. Myslela som, že spolu niečo máte," začervenala sa. Krátko som sa zasmial.

„Len sme spolu spávali. Nič viac."

„Ako môžeš s niekým... spať, keď neprechovávate k sebe nijaké hlbšie city? Nestratí sa to čaro?"

„Aké čaro? Sex je fyzická vec, nie duševná."

„Musíš tam preukázať aj istú dôveru napríklad, a mám pocit, že ty máš s dôverou veľký problém," opatrne na mňa zboku pozrela. Naklonil som hlavu nabok.

„Čo má dôvera spoločné s tým, že som Dalassa pretiahol? To, že som mu dovolil, aby sa dotkol môjho-?"

Niria vypískla a líca jej očerveneli ako sladké jablká. Schmatla zošit a plesla ma ním po ramene, čím mi zabránila v dokončení vety. Naklonil som hlavu nabok a vzápätí mi na nej pristála ďalšia rana jej skicárom.

„Nechcem detaily! Kto koho ako a za čo chytil, oblízal alebo urobil!" pišťala o oktávu vyššie.

Nemohol som si pomôcť, ale rozosmial som sa.

„Aj teba sa môžem dotknúť, oblízať ťa a urobiť," naklonil som sa k nej provokačne. Vyvalenými jantárovými očami mi na moment skĺzla na pery, no tvrdohlavo sa vrátila k očiam, uvedomujúc si, čo urobila. Uškrnul som sa. Takže ju priťahujem. Dobre vedieť. Zatlačila ma do ramena a odtiahla sa.

„Keby si sa tým živil, ženy aj muži by sa o teba potrhali!"

„Ja viem," sebavedomo som mykol ramenami. Niria pohoršene zavrtela hlavou nad mojou aroganciou.

„S Dalassom sme to ale ukončili. Nebudeme spolu spávať, keď má šancu u Fredericka." Niria sa usmiala a prikývla.