Zdivočený

26# tieň-Tvor z legiend

Tvor nás prebodával žltými divokými očami. Z pootvorených úst bolo vidno dlhé špicaté tesáky, spoza strapatých červeno-hnedých vlasov s jedným malým vrkočom trčali uši. Neboli však ľudské, ani špicaté ako majú féri či elfovia. Tieto uši boli predĺžené, zvieracie a pokrývali ich červené šupiny, ktoré mal tvor aj pod očami a skrývali sa vo vlasoch. 

Sedel na strome, pridržiaval sa silnými rukami, ktoré boli zakončené ostrými pazúrmi. Konce prstov boli taktiež šupinaté. Pôsobilo to, ako by mal navlečené šarlátové rukavice, no desivé na tom bolo, že to bola jeho koža. Šupinatý chvost skrútený, zdvihnutý a z chrbta vyrastali obrovské šarlátové kožovité krídla.

Pevne som zovrel druhý meč, keď som pocítil na ramene pevný dotyk.

„Opatrne, Roxian. Toto je jedno z dračích detí. Sú to bájne bytosti, o ktorých si aj féri šepkajú. Poď pomaly dozadu," povedal potichu Dalass a snažil sa ma donútiť cúvnuť. Ja som stále zízal na toho tvora. Ohrnul hornú peru a z hrdla sa vydralo zavrčanie.

„Dračie deti si veľmi vážia ženy a samice akéhokoľvek druhu. Najmä samci sú voči nim veľmi úctiví. Musíme cúvnuť k Nirii, vtedy sa k nám neopováži priblížiť. Poďme, Roxian," zasyčal Dalass.

„Pokojne, som tu," zašepkala Niria. Netuším, kedy sa k nám priblížila.

Na tvári dračieho chalana sa zjavil divoký úškrn.

„Asi čítaš priveľa príbehov, kitsune," zasyčal hlbokým hlasom. Pohniezdil sa na strome, pohol mohutnými krídlami a naklonil hlavu. Niria sa pred nás postavila a tvor zavrčal.

„L-len tadiaľto prechádzame," povedala odvážne.

„Ste na mojom území, tu nemáte čo hľadať!" odsekol.

„Už sem neprídeme! Nájdeme inú cestu," pokračovala. Dračí chalan sa divoko uškrnul.

„To teda neprídete." 

Zoskočil zo stromu. Niria zdvihla ruky v momente, ako som vytiahol meč a Dalass dýku, no dračí chalan bol ako blesk. Zahnal sa obrovskou paprčou a pazúrmi zasiahol Niriu. Skríkla a spadla na zem. Prehnal sa okolo mňa a Dalassa, ani som nestihol seknúť. Pohľadom som šibol na Niriu. Snažila sa postaviť, no rana bola hlboká. Veľmi hlboká. Je zázrak, že ju nerozpáral. Zavrčal som a vrhol sa po tvorovi.

„Roxian!"

„Vypadnite odtiaľto!" skríkol som naspäť Dalassovi.

Dračí chalan sa vyhol mojej čepeli a zahnal sa pazúrmi. Len tak-tak som uskočil. Zasyčal a opäť sa zahnal. Odrážal som jeho útoky mečom, no nemal som čas aj útočiť. Navyše vždy sa čepeľ stretla s pazúrmi. Pri ich stretnutí zacinkali. Nechápal som to. Odrazil som ďalší útok, keď dračí chalan zastal a zareval od bolesti. Prudko sa otočil a vyletel na strom. Jednou rukou si poškriabal chrbát.

Moje oči sa stretli s Niriinými a Dalassovými a potom na zbraň, ktorú hodil pravdepodobne lišiak. Vrátil sa po ňu a chytil ju koncom, ktorý bol omotaný látkou.

„Žihľava?" vyprskol som neveriacky. Dalass sa zasmial a vymenil si sprisahanecký pohľad s Niriou, ktorá nemala ďaleko, aby upadla do bezvedomia, no aj tak sa usmiala. Kývla hlavou k neďalekému porastu týchto rastlín.

„Musíš si nejako poradiť," mykol plecom, pričom sme sa dali na útek. Dalass podopieral Niriu, ja som ich kryl zozadu. Dračí chalan za nami zareval a podľa šuchotu listov a jeho krídel som vedel, že zoskočil. Keď som sa obzrel ponad plece, naskytol sa mi pohľad do žltých krutých očí a otvorenej papule s tesákmi.