Zdivočený

31# tieň-Líščie tajomstvá

Dalass hladil Fredericka po vlasoch, pričom ho stále kŕmil svojou krvou.

Nervózne som ich pozoroval. Nemám poňatia, čo sa to deje, ale nechcem sa teraz pýtať. Najskôr treba pomôcť Frederickovi. Na otázky nám kitsune odpovie aj neskôr. Niria to zjavne tiež chápala, pretože mlčala a sústredila sa, aby nás udržala vo vzduchu.

„Môžeme ešte nejako pomôcť?" opýtala sa.

Dalass zavrtel hlavou.

„Nemyslím si. Potrebujeme to z neho vypáliť," zavrtel hlavou.

Vypáliť?!

Frederick vykríkol. Zaprel som sa o jeho nohy, aby som ho udržal na mieste. Stále ronil krvavé slzy. Prstami zakončenými pazúrmi zvieral Dalassovu ruku, pričom mu na nej zanechal krvavé otlačky. Dalass to ignoroval. Sklonil sa k Frederickovi a pobozkal ho na čelo.

„Kiežby som ti mohol pomôcť od tej bolesti," zašepkal.

„Ešte chvíľku vydrž. Čoskoro budeme v klane a prejde to. Sľubujem, že to dobre dopadne. Len, prosím, ešte vydrž. Bude to dobré, Frederick. Urobím pre to všetko. Sľubujem."

Prehodil si môj nôž do ruky, ktorou zvieral draka okolo pliec a prerezal si aj druhé zápästie. Pritlačil ho k Frederickovým perám a nútil ho piť svoju krv. Nôž mu vykĺzol na plachtu. Drak pozrel na neho zakrvavenými očami. Telom mu stále mykalo. Videl som ako prehĺta ďalšie výkriky.

„Viem, že ti asi pripadá zvrátené, že ťa tu núkam svojou krvou, ale je to pre tvoje dobro. Nemôžem viac urobiť. Nie teraz. Ale urobím. Len pi a vydrž! Nevzdávaj sa. Bojuj, Frederick! Prosím ťa, bojuj!"

„Už sme skoro tam! Zvládne to?" ozvala sa Niria.

Dalass zdvihol tvár a ja som sa otočil. Naozaj. Blížili sme sa k údoliu.

„A ty?" venoval lišiak čarodejnici mierny úsmev.

Niria sa rozosmiala.

„O mňa sa neboj."

Zbadali nás tri dračie deti a vyšli nám oproti. Keď videli utrápeného Fredericka, nič sa nepýtali, vzali provizórnu plachtu a rýchlo leteli k liečiteľom. Niria tak mohla dať mágií vydýchnuť.

Len čo sme pristáli, zoskočil som z Frederickových nôh a pomohol ho zaniesť na posteľ. Okamžite sa k nám vrhla jedna z liečiteliek.

„Čo sa stalo?"

„To je na dlhšie. Ale viem, ako mu pomôcť. Potrebujem niekoho, kto dokáže ovládať oheň. Rýchlo!" odsekol Dalass.

„Som tu," zdvihla ošetrovateľka ruky.

„A vy?" otočil sa Dalass na letcov. Všetci prikývli a pridali ruku k dielu. Ja s Niriou sme cúvli a nechali ich pracovať. Neboli sme teraz potrební.

Vyšli sme von a nervózne prešľapovali z nohy na nohu. Niria si objímala ramená a prechádzala sa hore dole ako nervózny vlk. Pozoroval som ju s naklonenou hlavou. Hrýzla ma zvedavosť.

„Mám otázku," prehovoril som.

Zastala a pozrela na mňa.

„Keď si taká mocná, ako je možné, že si sa neubránila bande nadržaných upírov?"

Nechápavo zažmurkala. Potom jej svitlo.

„Och, jasné," nervózne sa zasmiala.

„Vieš, nemám rada kúzla, ktoré môžu ublížiť. Keď si to tak vezmeš, máme oproti iným bytostiam a ľuďom veľkú výhodu. Našu moc. Dokážeme s ňou všeličo a využívať tento dar na boj mi nepríde správne. Mágia by mala pomáhať, chrániť. Keby som tým upírom ukázala svoju moc, bola by to provokácia a možno by som ani nestihla zareagovať na to, čo by urobili. Navyše boli len trošku opití... Ale som rada, že si sa tam objavil ty."