Zdivočený

42# tieň-Lothian

Stuhol som. Čosi tu nesedelo. Začul som praskot vetvičky a otočil hlavu tým smerom. Zavetril som. Nebola to srnka. Nebolo to žiadne zviera. Theola sa zamračila a tiež napla zmysly. Aj Direna stíchla, keď videla, akí sme strnulí. Viac sa pritisla k sestre. Urobil som krok k tomu čudnému pachu. Neskoro som si uvedomil, že je niečo inak, že je niečo zle. A vtom som to zbadal. Tieň medzi stromami.

„Bežte!" zavrčal som k sestrám. Nebolo im treba hovoriť dvakrát. 

Theola sa premenila na vlčicu, Direna sa jej vyškriabala na chrbát a rozbehli sa. V ten moment tieň vyšiel na svetlo. Bol to čarodejník. No, nebol sám. Podľa dupotu nôh ich je viac a ten predo mnou sa netváril dvakrát priateľsky. V ruke zvieral meč s rozstrapkaným ostrím. Prižmúril som oči a zavrčal. Premenil som sa a vystrelil za sestrami. Dovolil som si obzrieť sa ponad plece. Rozbehlo sa za nami asi tucet čarodejníkov. Štuchol som do Theoly, aby pohla kostrou. Vybehli sme z lesa so svišťaním šípov z lukov a kuší. Srdce mi tĺklo ako zvon. 

Do pleca ma zasiahol šíp. Prekvapene som zaskučal. Direna sa obzrela a nahlas zvreskla. Spadol som z láb, no zavrčal som na Theolu, aby nezastavovala. Do plecami mi vystrelila bolesť, no strach bol silnejší. Vytrhol som ho, postavil sa utekal za sestrami.

Dvere na chalupe sa rozleteli a oproti bežal otec. Žila na krku mu navrela a behom pár sekúnd bol z neho havraní vlk. Prebehol okolo mňa a zaútočil na prvého čarodejníka. Potriasol som hlavou a bežal mu pomôcť. Otec je skvelý bojovník, ale nedokáže zahnať tucet čarodejníkov ozbrojených zbraňami a kúzlami sám. Vyceril som tesáky a skočil na jedného z nich. Zmietol ma zo seba ako smietku. Chrbátom som narazil o kmeň stromu. Zavrtel som hlavou a staval sa na nohy. 

Kútikom oka som si všimol, ako po Theolinom boku beží mama. Direnu teda zavreli v dome.

Čarodejník na mňa zhodil sieť a ja som v panike vykríkol a začal sa metať. Čarodejník s odporným úškľabkom, poťažkal lovecký nôž a blížil sa k môjmu zvíjajúcemu sa telu, keď po ňom skočila Theola. Odhodila ho a stihla zo mňa sieť. Spolu sme sa rozbehli na pomoc rodičom. 

☠z

Zrazu sestra zakňučala. Okolo krku sa jej stiahla reťaz a trhlo ňou dozadu. Obrátil som sa, aby som jej pomohol, no do cesty sa mi postavili dvaja čarodejníci. Zavrčal som, keď po mne jeden z nich vystrelil ohnivú guľu a len tak-tak som sa jej stihol uhnúť. Postavil som sa na zadné a labou udrel opovážlivca. V ten moment sa mi okolo krku stiahla reťaz. Vyplazil som jazyk, keď ma priškrtila. Spadol som bokom na zem, no skôr, ako sa ma mohla dotknúť čepeľ, kopol som čarodejníka. Tú chvíľku som využil, aby som sa premenil na človeka a pomocou rúk sa zbavil reťaze. Vzápätí bol zo mňa opäť vlk a utekal som k Theole, ktorá sa metala. Skočil som po čarodejníkovi a tesáky zaryl do jeho ruky. Zanadával, no pustil moju sestru.

Na pomoc sa mu vrhli ďalší a mňa aj sestru obkľúčili. Dotýkali sme sa bokmi, čo bola chyba. Nevšimli sme si dvoch čarodejníkov, ktorí sa k nám blížili zozadu. Vyskočili nám na chrbát. Zreval som a prudko vyskočil. Metal som sa a skákal ako besný. Nevšímal som si kúzla vôkol. Čarodejník, ktorý na mne sedel, držal v rukách lovecký nôž. Bojoval som ako neskrotný kôň a čarodejník nakoniec spadol pod moje obrovské laby. Skočil som mu na tvár a nepriateľ vypľul krv. Rozbehol som sa na pomoc sestre. Rovnako ako ja sa metala a skákala, no čarodejníkova ruka s rozstrapkaným mečom bola pevná. 

Nie! 

Vyskočil som, no mágia ma strhla na zem. Zdvihol som hlavu v moment, keď čarodejník vrazil meč do Theoly. Prebodol ju skrz naskrz až jej krv postriekala rastliny.