Zdivočený

28# tieň-Ochranca zvierat

Boli sme pozrieť Niriu. Keď sme vošli, ležala skrútená v klbku, viečka pevne zvierajúc k sebe. Na sebe mala nohavice a spodnú bielizeň, takže sme jasne videli biele obväzy na bruchu. Chýbalo málo,  aby jej po Frederickovom útoku nevypadli vnútornosti. Mala šťastie, že ju nevypitval. Pootvorila oči a pokúsila sa o úsmev. 

„Ahoj," kvokol si k nej Dalass a chytil ju za ruku. Niria sa trochu kŕčovito usmiala a stisla mu prsty.

„Ahoj," zašepkala.

„Ako sa cítiš?" 

„Snažím sa," krátko sa zasmiala, no smiech sa vzápätí zmenil na ston.

„Hovorili sme s ich Najvyššou. Fredericka potrestá, no zdá sa, že trestom som ja s Roxianom," prevrátil Dalass oči. Niria sa zachichotala.

„Viem. Lýdia sa tu zastavila."

„Kedy ťa vôbec pustia?"

„Tie škrabance sú už v pohode. Len chcem ešte počkať, kým trochu ustúpia tie kŕče."

„Kŕče?"

„Mám svoje dni, Dalass."

„Och," vypadlo z neho. Tiež som stŕpol. 

Hoci to je dávno, no pamätám si, aká bývala počas svojich dní Theola protivná. Jej nálada sa menila ako mávnutím čarovného prútika. V jeden moment po mne kričala a nadávala mi, v ten druhý sa túlila a skoro mi plakala na ramene. Tiež si spomínam, ako sa sťažovala na veľké bolesti. Často ležala skrútená v klbku, ticho odfukovala a popíjala mamin čaj. Až doteraz som si myslel, že je to čaj na nervy.

„Môžeme ti nejako pomôcť?" opýtal sa Dalass.

„Nie, to je v poriadku. Býva to aj horšie," mávla rukou, no tvár jej skrivila grimasa. Pustila Dalassa a on cúvol.

„Necháme ťa teda na pokoji," povedal opatrne. Očakával som námietky, no Niria iba prikývla a viac sa schúlila.

Rýchlo sme zmizli. Pred krídlom liečiteľov nás už čakala Wyla aj so zamračeným Frederickom. Keď sa moje oči stretli s tými jeho, vycerili sme tesáky. Prekliaty okrídlenec!

„V prvý deň si sa ma pýtal na magické zvery, Dalass. Ak máte záujem, Frederick vám môže ukázať dvojicu hipogryfov, ktorí sa začali stretávať na hraniciach s vaším svetom. Tiež dole pri mori v jednej z jaskýň hniezdi párik fénixov. Alebo chcete vidieť pegasy, jednorožce?" usmiala sa Wyla. Pozrel som na Dalassa, ktorému sa rozžiarili oči.

„To naozaj?"

Prikývla.

„Frederick dá na vás pozor a zavedie vás k nim."

„To je úžasné! Ďakujeme!" mierne sa uklonil Dalass. Wyla len žmurkla, drgla do Fredericka a vzlietla k oblohe. Dračí chalan si povzdychol a prebodol nás pohľadom.

„Zložte všetky zbrane!" zavrčal.

„Čože?" prižmúril som oči.

„Zložte všetky zbrane!" zopakoval podráždene, pričom mykol šarlátovými krídlami.

„Možno vám oni veria, ale ja nie! Nebudem riskovať, že vás zvery očaria a ulakomíte sa na ich pôvab. Necháte v klane všetky zbrane!"

„Fajn," mykol Dalass plecom a hodil Frederickovi k nohám svoju jedinú dýku.

„S tebou nejdem nikam neozbrojený!" vyprskol som na draka. Pobavene si odfrkol.