Zdivočený

24# tieň-Zvodca z cirkusu

Na druhý deň sme nemohli odísť skôr ako po raňajkách, na ktorých Sheila tvrdohlavo trvala. Dalass s Nirou sa veľmi neponáhľali. A ja som tiež zrovna neprotestoval. Problém mal jedine Nereus. Ani nie tak s čarodejnicou a kitsune ako so mnou. Nemohol som si pomôcť, ale celkom ma potešilo, že vidí vo mne konkurenciu. Žiarlivosť z neho len tak prskala a motal sa okolo Sheily ako lev. Jeho dotyky a bozky boli majetnícke. Jasne mi dával najavo, čia Sheila je. Vedel som to, ale to mi nezabránilo, aby som neprikladal do ohňa. Zazerali sme po sebe a ticho sa provokovali, keď sa ozvala vlčica.

 „Už by aj stačilo vy dvaja, nemyslíte?" zavrčala. Zmätene sme na ňu pozreli. Niria sa rozosmiala.

„Aspoň vidíš, ako veľmi ťa majú radi," podpichla ju. Sheila prevrátila očami.

„Skôr sa naťahujú o kusisko mäsa," odvetila.

„Ale je zábavné ich pozorovať," pridal sa Dalass. Spolu s férom sme zavrčali, na čo trojica vybuchla do smiechu.

Keď prišiel čas odchodu, silno som Sheilu objal a keď sme sa od seba odtrhli, naklonil som sa a pobozkal ju na líce. Nie, neurobil som to preto, aby som podpichol Nereusa. Bol to priateľský bozk na rozlúčku. 

Vedel som, že krásna vlčica našla partnera, ktorému odovzdala srdce. Medzi nami to nikdy nebolo také vážne. Boli sme mladí, iskrilo to a viem, že keby sa môj život tak fatálne neposral, určite by medzi nami niečo bolo. Ale nestalo sa to. Nikdy to neprepuklo, naša láska nemala šancu dozrieť. Zostali len nežné spomienky. Akceptoval som jej voľbu, keď je šťastná. Nie som až taký bastard, aby som si nárokoval na niečo, čo ani nezačalo. Čo nikdy nebolo. Nevyčítal som jej, že sa posunula. Rád som ju videl a ešte radšej bol, že na mňa nezabudla.

A Sheila vedela, čo ten bozk znamená. Hrejivo sa usmiala. Otočil som sa a pridal ku kitsune a čarodejnici získať to, čo mi právom patrí.

***

Bol som prekvapený, kam nás Dalass zaviedol. Bola to malá chudobná dedinka. Žiadne obrovské mesto, žiadna nóbl spoločnosť. Chodníky a cesta boli rozbité, po domoch sa ťahal brečtan. Samotné domy neboli v najlepšom stave. Obyvatelia chodili v otrhaných šatách, kútiky pier ochabnuté. No, keď nás videli prichádzať ich oči sa rozšírili a začali klebetiť. Boli ostražití, no zvedaví.

Dalass sa srdečne usmieval, pobehol a začal si pospevovať. Zastavil sa pri každom obchodníkovi, ktorý ho ponúkol a niečo si od neho kúpil. Odrazu vyskočil na jednu z dební.

„Vážení páni, krásne dámy! Dnes sa vašou dedinou preženie hurikán zábavy. Dnes večer budeme spievať, tancovať a čarovať len pre vás! Nenechajte si ujsť túto príležitosť. Prídu sem umelci zo všetkých kútov, bytosti, ktoré možno vaše oči ešte neuzreli. Príďte sa s nami zabaviť a užiť si našu show! Všetci ste srdečne pozvaní a úplne zadarmo bez akýchkoľvek rozdielov! Tak len príďte!"

Vymenil som si prekvapený pohľad s Niriou. Dalass spieval, skákal a tancoval. Sem-tam ukázal a zase skryl oheň. Chudobní obyvatelia dedinky na ňom viseli očami. Lákal ich, no mali pochybnosti.

„On... Robí to pre nich. Chce im dať nezabudnuteľný zážitok, ktorý by si inak nemohli dovoliť. Ponúka im chvíľkové zabudnutie a nádej. Pre všetkých. Bez rozdielov," vydýchla Niria. Zboku som na ňu pozrel. V jej očiach sa jagali slzy dojatia. Pobehla k Dalassovi a pomáhala pútať pozornosť drobnými kúzlami na ukážky mágie. Ani mňa nenechal jeho úmysel chladným.

Vytiahol som svoje lovecké meče a začal ich vyhadzovať do vzduchu a vzápätí ich zase chytal. Do dedinky za nami sa ozvala rytmická hudba a zrazu okolo nás prebehli traja tanečníci. Jeden z nich zastal pri Dalassovi.