Epilóg

205 28 17
                                    

O niekoľko rokov neskôr


„Prišiel strýko Dalass!" ozval sa teatrálne zamatový hlas. Všetci sme otočili hlavy ku vchodu Valentyinho a Lothianovho sídla, cez ktorý práve prechádzali novopečení rodičia so svojím zverencom na rukách.

Moja manželka sa im rozbehla naproti a skočila lišiakovi do náručia. Natešene ju zdvihol a zatočil sa s ňou.

„Niria, miláčik! Aj ja ťa rád vidím!"

Pobavene som ich sledoval a zatiaľ, čo sa točili, podal si s Frederickom ruku. Krídla a dračie uši nebolo vďaka Niriinmu neviditeľnému krému vidno a šarlátové šupiny perfektne kryla vrstva make-upu. Pohľad mi spadol na rovnako maskovaného drobca vo Frederickových rukách, ktorý pevne zvieral látku jeho košele a nervózne behal zelenými očkami po kráľovskej záhrade.

„Pre hviezdy na nebi, ten je rozkošný!" rozplývala sa Niria, keď pustila Dalassa.

„Gratulujem, oteckovia!" pridala sa Valentya s Lothianom za pätami.

Drobec sa pohniezdil v dračom náručí. Frederick hrdo vystrel bradu a Dalass sa rozosmial. Naše pohľady sa streli a padli sme si do náručia.

„Takže si Fredericka konečne prehovoril?" uškrnul som sa. Dalass zdvihol ruky do vzduchu a zavrtel hlavou.

„Neuveríš, ale on s ním prišiel."

Nadvihol som obočie.

„Našiel ho neďaleko brlohu jednej z príšer. Bol úplne sám a vystrašený. Nemá rodičov, a tak sme sa ho ujali."

Usmial som sa a stisol Dalassovi rameno. Viac sme si povedať nestihli, pretože v ten moment sa k nám ako lavína prihrnul menší kŕdeľ detí. Naša Lirra sa predrala dopredu a poťahala draka za tuniku.

„Kto je to, strýko Frederick?"

Frederick sa usmial a zložil drobca na zem.

„Vážení, toto je Yakari," predstavil ho hrdo Dalass. Vĺčatá zavetrili a zvedavo si obzerali nového kamaráta. Ten si ich rovnako zvedavo a opatrne premeriaval, stále sa držiac pri drakovi.

„Ahoj, ja som Percy!" vystúpil dopredu náš syn. „A toto je moja sestra Lirra. A toto sú Akirea, Darion a Roan. Práve sa hráme na naháňačku. Chceš sa pridať?"

Yakari vzhliadol k svojim otcom. Keď sa na neho obaja súhlasne usmiali, prikývol na ponuku. Decká sa zachichotali a rozbehli aj s novým kamarátom do záhrad.


Lothian podal novým hosťom poháre s vínom.

„Roxian, aha!" poskočila Niria na stoličke a chytila ma za zápästie. Nasledoval som jej pohľad a srdce mi poskočilo pýchou, keď som videl, ako Percy vrtí chvostom a provokuje Yakariho, aby ho chytil.

„Vedel som, že na to príde," preplietol som si s manželkou prsty a vtisol jej bozk na čelo.

Náš Percy trochu bojuje s premenami. Prejavil sa neskoro a odvtedy sa nepremenil veľakrát. Nevidel som to ako problém, pretože také veci sa stávajú, každý vlk je iný a navyše Percy je tiež polovičný čarodejník. No, keď sa kvôli tomu v škole pobil, to už bol problém. Síce som hrdý na to, že sa im dokázal postaviť a dokonca bitku vyhral, ale nemal by sa cítiť menejcenný a hanbiť sa za seba. Našťastie, prijal moju pomoc.

„Na čo sa dívame?" nadvihol obočie Lothian.

„Vieš, Percy má tvoj šteňací problém," uškrnul som sa.

Lothian prižmúril oči. „Ktorý?"

Valentya vyprskla do smiechu.

„Ktorý? Čo bol tvoj šteňací problém a koľko ich vôbec bolo, láska?" smiala sa Valentya. Lothianovi očerveneli uši, čo vyvolalo ďalšie výbuchy smiechu.

„Nie je to to so sliepkami," pokračoval som zlomyseľne. Lothian zavrčal, no skôr ako mohol niečo odseknúť, Dalass lapil dych.

„Počkaj, počkaj! Čo si mal so sliepkami?"

„Strážil som ich pred líškami!"

„Klamstvá! Miloval si tie sliepky, preto si s nimi spával v kuríne!"

„Tie sliepky kadili najlepšie vajcia v dedine! Strážil som ich!"

„To je tak roztomilé!" smiala sa Valentya.

„Bol si taká mama kvočka," uškrnul sa Frederick.

„Valentya, ak ti niekedy bude chýbať manžel, skontroluj kurníky!" pridala sa aj Niria.

Lothian frustrovane zakňučal a poriadne si odpil z piva. Prebodol ma pohľadom, no pochopil, čo tým „šteňacím problémom" myslím.

„Nie som si istý, či sa to týka mňa. Nebude to tvoje vlčie dospievanie?"

„Potom len dúfam, že zvierací tréneri sú nachystaní."

Smiech rozžiaril okolie a ja som v ten moment nemohol byť šťastnejší. Mám všetko, čo som kedysi stratil a neveril, ba ani len nedúfal, že to niekedy ešte nájdem. Ale stalo sa. Zlomené sa zahojilo, reťaze sa pretrhli. Síce to bola dlhá a šialená cesta, najmä vďaka ľuďom, ktorí ju absolvovali so mnou, ale sakra stála za to.

ZdivočenýDove le storie prendono vita. Scoprilo ora