Ochranca✔️

20. časť

„No tak Rose, daj si." nabádal ma Sean vtieravo. Sedel tak blízko pri mne, až som mohla cítiť jeho páchnuci dych na tvári. Zvraštila som nos a pohľad sklopila k zemi. Sledovala som svoje ruky a snažila sa zmiznúť. Čo by som dala za to aby som sa práve v tejto chvíli pod zem prepadnúť.

Úspech treba osláviť, to mi Trevor v dobrej nálade stihol povedať pri odchode z hotela a v zapätí sme sedeli v podniku, ktorý by sa dal jednoducho popísať slovami Sodoma Gomora.

Nechcela som ďalší poldecák, ktorý ledabolo postával na mokrom stole predo mnou. Kolená som pritískala čo najbližšie k sebe a snažila sa celá nijako ukryť pred pohľadmi ľudí. Koľko krát som mu ešte mala povedať, že už nechcem piť? Mala som tak akurát dosť.

Opitosť neprinášala môjmu mozgu úľavu. Cítila som nepríjemný tlak v hlave a spánky mi pulzovali. Žalúdok sa divne zvŕtal a cigaretový dym dráždil moje pľúca. Potrebovala som trochu vzduchu. Jediné v čom som nemala istotu boli moje trasúce sa kolená a skoro desať centimetrové lodičky.

„Nenechávaj ma prosiť ťa." zašepkal blízko môjho ucha a pri pokuse pobozkať ma na krk som vyskočila na nohy. Krv mi náhle vystrelila do hlavy ale snažila som sa to ignorovať. Prekročil hranicu mojej trpezlivosti a tolerancie. Bol opitý, vedela som, že normálne by sa takto nesprával. Vlastne nevedela, len dúfala.

Prepchala som sa pomedzi zopár ľudí a vyšla von z malej miestnosti. Predo mnou sa rozľahol široký priestor. Dvoj pochodový obrovský klub kde z každej strany svietili rôzne blikajúce svetlá. Všade zvíjajúce sa telá opitých mladých. Hudba dunela až kdesi vzadu mojej hlavy. Jeden z vyhadzovačov si ma premeral zvláštnym, podozrievavým pohľadom.

Prichytila som sa zábradlia a ako som schádzala dole po schodoch snažila som sa naplánovať si presnú trasu až k dverám. Pomaly som zostúpila zo schodov a lodičku opatrne položila na podlahu. Bola celá mokrá a kde tu sa našlo aj sklo či ohorok z cigarety. Prečo bolo všetko mokré?

Prepchala som sa pomedzi ľudí so sklopenou hlavou až ma zachytila ruka obmotávajúc sa okolo môjho pása. Mužská sila ma ľahko donútila zmeniť môj smer. Bez žiadnej snahy o vzburu som sa podvolila a pristúpila bližšie. Oči som mala presklené a pod tlakom jeho dlane sa mi rozochvel žalúdok aj videnie. Zaostrila som na troch mladých mužov asi v mojom veku.

„Kráska, dáš si s nami jeden drink?" spýtal sa jeden z nich a prepustil môj pás zo svojho zovretia. Neviem či vycítil, že je mi to nepríjemné alebo si skôr všimol skrivenú tvár od nevoľnosti. Uprela som sa na jeho tmavé oči prepaľujúc ma skrz na skrz. Ani raz neskĺzol pohľadom na moje telo. Neustále ma držal v zajatí svojho pohľadu.

„Práve som sa chystala von," odpovedala som zdvorilo: „ale ďakujem." jemne som sa usmiala a rýchlym krokom som sa znovu vydala k dverám. Tento krát som už pohľad upierala priamo pred seba a sácala do ľudí. Vedela so, že svojim správaním som na seba pritiahla jeho pozornosť ale bohužiaľ nemala som na výber pretože...

...v momente ako som otvorila vchodové dvere som stihla prejsť len zopár krokov a vyvracala som sa.

Trpká chuť zostávajúc v mojich ústach ma znechucovala ešte väčšmi a v krku ma pálila žlč. Oprela som sa o stenu za mnou a zatvárajúc oči som dávala mojej mysli čas aby zastavila kolotoč v mojej hlave. Chcelo sa mi plakať ako mi bolo zle.

„Vreckovku?" obrátila som sa za tichým hlasom vedľa mňa. Znovu on. Len som vyčerpane prikývla a prijala kúsok papiera, ktorý držal v ruke. Nenápadne som ju ovoňala predtým ako by som si ju priložila k ústam. Len z prehnanej opatrnosti a pretože bol cudzí.