Ochranca✔️

30. časť

           

„Vysvetlíš mi o čo ide?" spýtala som sa po chvíli. Rútili sme sa ulicami ako blázni a porušili sme snáď všetky pravidlá cestnej premávky. Trevora to absolútne nezaujímalo. Nezaujímal sa ani o otázky, ktoré som mu kládla a tak som radšej položila ruku na jeho plece v snahe ho aspoň trochu upokojiť.

„Dal ti číslo?" spýtal sa celý červený od zlosti.

„Nie." odpovedala som a palcom mu prechádzala po kľúčnej kosti. Jeho dych však neutíchal a ani sa nezdalo, že by naberal normálne či aspoň pravidelnejšie tempo. Zložila som svoju ruku do lona a ako vždy keď som znervóznela som začala žmoliť okraj svetra.

„O čom ste sa bavili?" spýtal sa nevrlo.

„O ničom dôležitom o normálnych veciach. O živote." pokrčila som plecami a svojou monotónnosťou som sa ho snažila upokojiť. Nechcela som ho rozčúliť svojimi odpoveďami.

„Povedala si mu niečo o sebe?" zarazila som sa.

„Zopár vecí, nič dôležité." povedala som nechápajúc kam smeruje.

„Kde chodíš do školy?"

„Áno."

„Kde bývaš?"

„Áno."

„Kurva Rose!" tresol päsťou do volantu a na chvíľu týmto činom vybočil z pravej strany vozovky. Auto v protismere našťastie stihlo pohotovo vybočiť za krajnicu takže sme sa len tak tak vyhli zrážke. Vzduch sa naplnil prenikavým zvukom tlaksónov a Trevorových nadávok. Mlčala som ďalej. Bola som vystrašená do morku kosti a zarazená v sedačke som sa modlila aby mi z očí nevytryskli slzy. Od ľaku som sa celá triasla.

Náhle sme skoro šmykom zastavili pred akýmsi domom a Trevor okamžite vyletel vonku. Staršiemu pánovi hodil kľúče a otvoril dvere na mojej strane. Bála som sa k nemu zdvihnúť pohľad a tak som len hľadiac do zeme vystúpila. Obmotal ruku okolo mojich pliec ale iba aby ma prinútil ísť rýchlejšie. Nechala som sa ním viesť.

Mala som pocit, že by si ma najradšej prehodil cez plece pre moju pomalú chôdzu aby sme mohli ísť rýchlejšie. Nechápala som o čo by medzi nimi dvomi mohlo ísť. David vyzeral ako slušný človek, veľmi sympatický. Napriek tomu, že sa pravdepodobne vyžíval v Trevorovom hneve, ku mne sa správal slušne. Jeho slová a celkové vystupovanie boli príjemné, rozumné.

„Povedz mu s kým si bola." zatriasol mnou náhle Trevor a prebral ma z krátkeho zamyslenia. Vzhliadla som do tváre, ktorá sa vytýkala nado mnou a nemohla som byť prekvapená, že to bol práve Jason. Okamžite som sklopila pohľad naspäť k zemi. Nechcela som sa s ním rozprávať ani sa na neho pozrieť.

Obrátila som sa a vymanila spod Trevorovej paže. Ako som chcela odísť tak ma Trevor schytil okolo pása a pritiahol naspäť k nim. Postavil ma priamo pred Jasona a stlačil mi tvár medzi prstami. Zovrel mi líca a celý červený tvár natlačil len pár centimetrov pred tú moju.

„Hovor!" zahučal a do mojich očí sa znovu natlačili slzy.

„Hej, upokoj sa, to už trochu preháňaš." prehovoril Jason tlmene a priložil dlaň na Trevorovú hruď aby ho mohol odo mňa odtiahnuť. Hneď ako zovretie na mojej tvári povolilo, jednu ruku som obmotala okolo svojho pása a spravila krok dozadu. Prešla som si po tvári a vydesene sledovala najskôr jedného potom druhého.

„Nehovor mi nech sa upokojím!" odsotil ho od seba. „Je to tvoja chyba!"

Pomaly som ustupovala. Krok za krokom nespúšťajúc z nich pohľad. Boli tak zahĺbený do opätovnej hádky, že si to ani nevšimli. Keď som prekonala skoro dvoj metrovú vzdialenosť obrátila som chrbtom a objímajúc svoje telo som sa vydala k bráne v snahe čo najrýchlejšie opustiť tento pozemok.