Ochranca✔️

28. časť

Pokojne som sledovala televízor a užívala si pokojnú nedeľu. Po zvláštne emočne nabitej sobote, ktorá bola sprevádzaná nepríjemným kolotočom v žalúdku mi pokojná a tichá nedeľa dobre padla. Trevorovi rodičia odišli už včera, skoro ráno a Trevor mal dnes nijaký zápas. Celý minulý týždeň vynechával tréningy lebo mu do toho neustále skákali akési neodkladné stretnutia, napriek tomu bol však v základnej zostave ostatne ako vždy.

Pila som teplý čaj a užívala si malú chvíľku samoty. Samota nebola zlá a ani nepríjemná, práve naopak. Už dlhšiu dobu sa cítim akási stiesnená keď mi neustále ktosi robí spoločnosť. Raz za čas nie je zlé stráviť čas sama so svojimi myšlienkami.

Uvažovala som o Jasonovi a drogách. Uvažovala som nad celou bizarnou situáciou, ktorá nastala. Mohol byť práve alkohol spúšťačom môjho zvláštneho správania alebo v tom bolo čosi iné? Bolo na čase otvoriť Pandorinu skrinku v mojej hlave a konečne sa spýtať samej seba čo to s Jasonom máme za vzťah. Bolo na čase ujasniť si v hlave čo od neho chcem a čakám.

Mohla som sa však do televízie, ktorú som už dávno nesledovala mračiť ako som len chcela, nedokázala som samej sebe odpovedať na tak jednoduchú otázku. Zamilovala som sa? Bola toto láska?

Žiarlivosť, ktorá ma náhle prepadla pri pohľade na neho s tými ženami bola nepopierateľným faktom. Necítila som sa dobre pri myšlienke, čo by sa dialo ďalej a čo by s nimi robil. Bože, to je naozaj chorá predstava. Na druhej strane časť v mojej hlave ma ubezpečovala, že to je len strach o dobrého priateľa, že sa zapletie s niekým kto pre neho nie je vôbec dosť dobrý. Niekto, kto ho nie je hoden.

Na druhej strane, kto som ja? Ja mu predsa nemusím dávať požehnanie keď chce s niekým byť. Odo mňa si nemusí pýtať žiadne povolenie, nič. Bolo však jasné, že o nič iné ako nezáväzný sex v tejto situácií nešlo, a tak sa znovu vynárala otázka, prečo ma to tak trápilo. V tej chvíli, pamätám si ten pocit až príliš dôverne, som mala pocit zrady.

On ma ale nezradil pretože mi nedal prísľub žiadnej vernosti a nemal na to ani dôvod. Nechápala som samú seba. Nechápala som o čo mi ide. Chcela som byť jeho? Chcela som byť súčasťou jeho života do takej miery, že by som mala právo hovoriť do takýto vecí? S kým môže a nemôže spávať a či môže či nemôže brať drogy?

Keby sa len dalo mať vo všetkom plán B. V tejto situácií však boli možnosti čierno biele. Buď všetko alebo nič a nestálo mi to za to...

...a prečo o tom vlastne uvažujem keď o mňa možno ani nemá záujem. Tvárim sa ako pred Sofiinou voľbou a pritom sa možno nič nedeje a zas si len čosi nahováram v tej mojej hlave. Ak ma raz niečo privedie do hrobu, tak iste len moja bujná fantázia.

Ale predsa aj on musel niečo cítiť. Nie som mu ľahostajná predsa sám povedal, že nechce aby sme boli len kamaráti spomínam si úplne presne ako povedal: „Radšej buď na mňa do smrti nahnevaná ako mám byť len tvoj kamarát." . Napriek tomu, že spomienky sú zahalené pod rúškom alkoholu a všetko sa akosi rozmazáva, toto si pamätám akoby to vravel práve teraz.

Vtom buchli dvere a Trevor vpálil do vnútra ako raketa. Zvrtla som sa na gauči a ruka mi okamžite vystrelila k hrudi v snahe upokojiť vyplašené srdce. Ani sa neobzrel, nepozdravil. Šmaril tašku na zem a nadávajúc vyletel hore po schodoch. Dupal ako slon a nadával celou cestou až za ním zostal len rachot z ďalších dverí, ktoré nemilosrdne vrazil do zárubne.

Keď zo mňa opadol prvotný šok postavila som sa, že pôjdem za ním keď sa dvere rozrazili druhý krát. Zarazila som sa vedľa gauča sledujúc druhého kohúta vstupujúc do nášho domu.