Ochranca✔️

39. časť

Trevor

„Aký máš plán?" spýtala sa Maya s podvihnutým obočím. Vedel som, že nesúhlasí a nijak zvlášť sa tým ani netajila. Celý jej postoj, výraz dokonca aj tón hlasu o tom vypovedal. Opretá zadkom o mohutný stôl s rukami založenými na hrudi.

Povzdychol som si a vošiel rukami do vlasov. Na chvíľu som nechal visieť hlavu medzi ramenami. Stretať sa s jej prísnym pohľadom bolo ešte horšie. Ešte viac to znásobovalo tlak, ktorý ma sužovať. Doslova som cítil ako mi nijaká neviditeľná sila zviera pľúca.

„Zatiaľ žiadny," priznal som sa s povzdychom a do pohára som nalial trochu whiskey. Náhle sa odrazila od stola a jeden dlhý krok ju dostal priamo ku mne. Vytrhla mi pohárik od úst a hodila ho o stenu. Zvuk rozbíjajúceho sa skla zrazu preťal atmosféru, ktorá razom zhustla.

V prvej chvíli som sa nahnevane vystrelil na nohy. Ani ňou len neceklo, neustále zamračeným pohľadom prepaľovala moju tvár. Bola taká útla, maličká, chudučká. Napriek tomu z nej vyžarovala neskutočná sila. Hnev, ktorý sršal z jej očí ma schladil ako facka. Zaprela sa rukami do mojich ramien a potácajúc som sa znovu stretol s kreslom.

„Daj sa dokopy," povzdychla otáčajúc sa mi chrbtom. „do riti nie je ani dvanásť!"

Vykríkla zrazu a rozhadzujúc rukami sa mi obrátila tvárou. Prudko dýchala od zlosti a ja som sa razom sám pred sebou a hlavne pred ňou zahanbil. Nezvládol som hľadieť do jej kritickej tváre. Napriek tomu, že som sa dlhšiu dobu snažil sám seba presvedčiť, že to mám pod kontrolou nemohol som poprieť hnev, ktorý ovládol celé moje telo keď mi pohárik vytrhla z ruky. A to už nie je normálne.

„Pozri sa na mňa!" zhúkla razom a ja som zdvihol k nej tvár. „Nepozeraj sa na mňa ako šteňa prosiace o pomoc, do šľaka! Vzmuž sa! Kým tu neboli, bol si niekto! Pozri sa na seba si obyčajná troska Danson!"

„Nevieš o čom hovoríš," zasyčal som na ňu vystreľujúc na nohy. Zabodol som do nej prst ale okamžite sa ho striasla. Prudko odsotila moju ruku a ironicky sa zasmiala.

„Neviem o čom hovorím?" znovu sa zasmiala. „Aký bol zisk tento mesiac?"

„Kde?" nechápal som krčiac obočie.

„Tu!" rozhodila rukami a neveriacky na mňa vyvaľovala oči. „Tu v tvojej firme, pán Danson!"

„Mal som toho teraz--"

„Veľa?" doplnila ma so zdvihnutým obočím. „A straty? Zamestnanci? Akcie?"

„Kurva, neviem!" vykríkol som razom a ona prudko vystrelila ku mne. Sotila ma ku stene a tenký prst zabodla do mojej hrude.

„Spamätaj sa ty idiot! Nič nemáš pod kontrolou, problémy hentých dvoch ťa stiahnu ku dnu!" prskala na mňa a mne trhalo celým telom od zlosti. „Všetko na čom si pracoval celý život bude zachvíľu preč."

„Vieš čo, asi máš pravdu do riti!" vykríkol som a zdrapil ju za lakeť. „Možno sa mi to tu rúca ale najviac mi záleží na tom aby boli v pohode! Záleží mi na nich viac ako na firme!"

„Zaujímajú sa aj oni o teba tak ako ty o nich?! Oni by pre teba neobetovali ani polovicu z toho čo ty pre nich!" jej ruku som pevne zvieral medzi prstami, až som cítil ako ma bolia hánky. Prepaľoval som ju nenávistným pohľadom. Neštvala ma tak moc až som mal tik v oku doslova som cítil ako vo mne vrie krv.

Pritískal som ju k sebe a zabáral do nej pohľad plný zlosti, ktorú vo mne prebudila. Nevedel som však pohotovo reagovať na to čo povedala. Vedel som, že má sčasti pravdu a bolo teda ťažké niečo vysloviť. Hlavne Maya bola vždy skôr racionálne rozmýšľajúca a emócie nechávala často bokom.