Nedokázala som myšlienky prinútiť tiecť iným smerom. Vždy sa zbiehali k tej jednej jedinej. Jej slová sa mi zaryli pod kožu a do hlavy nasadili priveľkého chrobáka aby sa dal ignorovať. Vážnosť, s akou to vyslovila a skoro až ľútostivý pohľad v jej očiach. Nezabudnuteľné faktory, ktoré sa ako prízraky z minulosti neustále odrážali v mojej hlave.
Jason kráčal po Trevorovom boku v úplnej tichosti zatiaľ čo Trevor mu čosi rýchlo rozprával. Akoby mu niečo vysvetľoval. Jason mlčal ale bol napnutý, akoby v neustálom stehu. Bol vystretý a široké ramená rozťahoval po celej miestnosti. Zbadala som jeho rodičov ale oni si nás asi nevšimli, i keď iste vedeli, že prídeme. Zastavili pri pánovi s ktorým sa s Trevorom bratsky privítali.
Porozhliadla som sa po miestnosti. Všimla som si veľký transparent nad menším pódiom. Akcia bola zorganizovaná na počesť skolaudovania nových mestských bytoviek. Niet divu, že musel Trevor prísť a viac nebolo pochýb, že s tým čo majú oni dvaja za ušami to vôbec nesúvisí.
Vyzeralo to tak, že Maya sa nemýlila. Naozaj som nepatrila do ich sveta. Zatiaľ čo oni sa poznali s každým mužom či ženou v miestnosti ja som len ticho postávala v rohu. Do podnikania a vysokých manažérskych pozícií som sa nikdy nehnula. A o peniaze som sa nikdy nestarala.
Napriek tomu, že som si to nechcela moc pripúšťať, jedno som musela priznať: nedospela som.
Aspoň nie takým spôsobom ako oni. Aj keď ma jej slová najskôr zaboleli, keď som si ich nechala uležať v hlave, neboli až tak bolestivé. Strávila som svoje detstvo tak ako každé iné dieťa. Neučili ma hospodáriť ani viesť účty. Moji rodičia sa nikdy nestarali čo bude s ich majetkom keď zomrú.
A nakoniec boli jedinými, ktorý sa o to skutočne mali báť. Aký paradox.
Vždy mi vraveli, že mám na to celý život a mali pravdu. Trevor bude vo svojich dvadsiatich piatich pravdepodobne oveľa významnejší ako ja. Ja v tichosti skončím strednú, potom vysokú a až potom začnem riešiť veci, ktoré má on už teraz v malíčku.
Pozrela som sa do jej tváre a následne sa pozrela pred seba. Sledovala som Trevora ako Jasona predstavuje staršiemu pánovi. Podávali si ruky, Trevor neustále niečo rozprával a spoločne sa smiali. Tento svet bol pre nich ako stvorený a ja som to už dávno vedela. Tak isto ako som aj vedela, že pre mňa nie.
Tak či onak, mohla som si byť istá jedinou vecou: „Ja nepotrebujem patriť do vášho sveta, ani som sa o to nikdy neprosila. Stačí, že patrím do toho ich a oni do môjho."
Keď som tvár obrátila k nej, videla som, že ju moje slová zmiatli. Myšlienky, ktoré mi pred pár chvíľami prebehli mysľou zostávali uzamknuté v mojej hlave a ľudia ako ona, by im nikdy nepochopili. Zvraštila tvár a hľadela na nich.
„Milujem ho." prehovorila tichým hlasom, ktorý zanikol v hluku miestnosti. Ani som si nebola istá či to naozaj povedala. Mlčala som a skúmala jej tvár zabodnutú do Trevorovho chrbta. Vedela som, že ho miluje od prvého momentu ako som ju spoznala. Odkedy sa usmievala na obrazovku telefónu pri každej správe čo jej napísal. Aj keď sa hádali u nás doma, videla som bolesť v jej očiach.
Trevor ju nemiloval. Vedela som to ja a isto to vedela aj ona. Napriek tomu sa nenechala odradiť. Stála po jeho boku ochotná mu vždy pomôcť. Bez ohľadu na to čo jej povie, akým spôsobom jej ublíži, vždy sa postaví a znovu je mu oporou. Bola to sila, ktorú som na nej mlčky obdivovala aj keď by to mnohí považovali za slabosť.
Trevor ju potrebuje. Ak to nevedela, bola hlúpa. Roky, ktoré sme spolu strávili mi darovali schopnosť vedieť takéto veci na ňom rozoznať. Jej názor si vážil a napriek jeho správaniu, vedela som, že si ju váži aj ako ženu. Aj Jason vravel, že s ním chodí neustále na oficiálne akcie. Pýši sa ňou.
Aj keby ju nikdy nemiloval, ona vedela, že bude ženou jeho života. Stane sa jeho manželkou, lebo je schopná ho tolerovať a podporiť. Dokázala mu radiť. Bola súčasťou jeho sveta spôsobom, akým by to dokázal len málokto.
Láska je niekedy zaujímavá. Je rafinovaná a niekedy ťažko rozoznateľná. Schovaná pod mnohými vrstvami a nájsť ju niekedy stojí človeka rozum. Niekedy si až po rokoch uvedomíte, že milujete človeka, ktorý stál celý čas vedľa vás. Len tak. A vy ste si to ani nevšimli. Láska však dokáže byť trpezlivá a počká presne na ten správny čas kedy prepukne.
Oni boli presne ten prípad. Maya bola nenápadná. Nebola dotieravá lebo nemusela byť. Bola si svojou pozíciou istá lebo iná žena by ju nenahradila v tom čo mu dávala. Vedela, že sa k nej vždy vráti. Nesálala jej z očí zamilovanosť a nepodlamovali sa jej kolená pri pohľade na neho. Neverila v lásku na prvý pohľad, to čo je medzi nimi chcela budovať.
„Ale on miluje teba." dodala a ja som sa len pousmiala, nestrhávajúc z nich pohľad.
„Nie je láska ako láska. Pre teba nie som hrozba. Ani pre vaše obchody." uistila som ju aj keď som nemusela. Moment ako tento medzi nami už možno nikdy nenastane, tak prečo byť tou, ktorá ho pokazí ako prvá?
„Ty to iba nevidíš." odfrkla.
„Nie, to ty to iba nechápeš." odpovedala som jej pevným hlasom. Nechcela som sa ďalej rozprávať na túto tému keďže otvorené rozhovory nikdy neboli nič pre mňa. Maya to zjavne vytušila a prestala rozprávať. Skenovala priestor a všetkých ľudí dnu. Pripadala mi trochu nervózna, akoby očakávala nijaké problémy.
Pálila ma na jazyku otázka či je všetko v poriadku. Už predtým som si všimla aká je ostražitá. Neustále sledovala buď Trevora alebo dvere. Nespýtala som sa však. Ak by sa aj niečo dialo ja by som bola iste tá posledná osoba, ktorej by sa zverovala.
Jason mlčal a nechal priestor pánovi, ktorý gestikuloval jednou rukou zatiaľ čo v druhej držal pohárik so šampanským. Pod chvíľou preskočil pohľadom z neho na Trevora ale za celý čas nepovedal ani slova. Vyzeral však veľmi sústredene. Profil jeho tváre, jeho črty a dokonca aj držanie tela naznačovali, že sa na čosi pripravuje. Keď pán dohovoril, prečistil si hrdlo a začal.
Vedela som si predstaviť tón jeho hlasu. Vedela som si predstaviť jeho farbu. Prekvapenie v tvári muža s napoly šedivými vlasmi bolo ako podčiarknutie mojich myšlienok. Očaril ho. Jeho rozprávanie vždy donútilo masy ľudí stíchnuť a načúvať. Jason to s ľuďmi vždy vedel. Trevor vystretý vedľa pána hrdo vzhliadal do Jasonovej tváre a vedela som, že nech riešia čokoľvek, v túto chvíľu vyhrali.
Jason dohovoril a pán uznanlivo kývol hlavu k súhlasu. Ešte niečo prehodili a následne sa rozlúčili. Vydali sa k nám a jeho oči sa okamžite stretli s tými mojimi. Uzamkol ma vo svojom pohľade a ako sa približovali, moje srdce akoby spomalilo tempo.
Sledovala som jeho chôdzu a cítila sa ako kobra zhypnotizovaná píšťalkou. Už iba pár krokov a môj svet akoby sa spomalil. Náhle som nepočula nič, len moje srdce pomaly biť do stien hrudného koša. Na krok odo mňa sa uškrnul a zastavil.
Sebavedomie z neho priam kričalo a bolo jasne vidieť, že malé víťazstvá v tomto svete bolo to, čo mu tak chýbalo. Byť dôležitým a významným. Byť znovu cieľavedomým človekom s určenou cestou. Keď sme sa stretli po prvý raz po rokoch, vyzeral ako stratený chlapec, ktorý nevie nájsť cestu von z bludiska, ktoré mu život pripravil.
No dnes...
...Jason McCann bol znovu na koni a bol presne tým, kým bol stvorený byť.
Vodcom a dobyvateľom
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
