Ochranca✔️

18. časť

Cigaretový dym mi nepríjemne dráždil pľúca a ja som sa len tak tak premohol aby som sa nerozkašľal. To by môjmu imidžu o ktorý som sa tu snažil iste nepomohlo. Zhlboka som sa nadýchol a rozvážne ukladal slová do viet v mojej hlave pred tým ako som ich vypustil do sveta.

„Čo sa toho dlhu týka, bol by som rád keby sa to už dnes uzavrelo." neobracal som tvár nechal som ho sledovať ma. Môj výraz podliehal jeho dôkladnej analýze a ja som zostával pokojný. Povzdychol som si a pokračoval: „Viete, že Jason má peniaze takže o tie nejde. O aký dlh sa teda jedná?"

Z úst sa mu predral krátky, falošný smiech a oprel sa o lavičku. Položil ruky na opierku a spravil si pohodlie. Pohľad upriamil pred seba a priestor vyplnilo ticho.

„Nebudem klamať," začal tajomne a svoje slová nechal chvíľu visieť vo vzduchu. Akoby snáď bolo nutné predlžovať už aj tak dosť napätú atmosféru. Nenechal som však na sebe znať svoje znepokojenie. Moja tvár ostávala kamenná a dych pokojný. Potiahol som znovu z cigarety a potlačil reflex ktorý sťahoval moje pľúca. To Maya povedala nech si zapálim. Vraj budem vyzerať nezaujato. „čakal som, že sa na naše stretnutie lepšie prichystáte. To ma núti uvažovať..."

Zostal ticho a nevyzeralo to, že by sa chystal pokračovať. Obrátil som na neho svoj pohľad a v tej chvíli som pochopil. Na jeho tvári sa rozhostil nechutný úškľabok. Vedel to. Na sucho som prehltol a obrátil zrak dopredu. Posledný krát som si potiahol a nechal obláčik dymu pomaly sa rozplynúť.

„Vie McCann, že si tu? So mnou?" prehovoril a sila jeho hlasu ma donútila znervóznieť aj keď som nechcel. Prestal s vykaním. Myšlienka, ktorú som sa snažil zadusiť tak dlho v hlave už nenechala na seba dlho čakať. Ja nie som dôležitý. Iba môj otec je. Vedel to...

...a ja som bol tak hlúpy

„Úbohé dieťa." prskol.

Nemusel som už ďalej predstierať, že viem o všetkom čo Jason a tento chlap medzi sebou majú. Bez tak to bolo zbytočné. Vedel som len, že majú nijaké podlžnosti. Až teraz som si uvedomil, aké naivné bolo myslieť si, že sem len tak nakráčam, on si vezme peniaze a dá nám pokoj. Na tieto veci som nebol stvorený.

Dve úspešné firmy pod mojim drobnohľadom šľapali lepšie ako švajčiarske hodinky. Ale špinavé obchody poza chrbty zákona neboli mojou parketou. Všetko som vždy robil poctivo. Nedovolil som nikoho okrádať či klamať. Všetko vždy sedelo a ja by som si nikdy nedovolil, urobiť hanbu menu môjho otca.

„Boli by ste hlúpy ak by ste odmietli moju ponuku." povedal som tvrdo. Až som sa zhrozil slov, ktoré opustili moje ústa. Nepohol som jediným mimickým svalom, aspoň na toľko som sa dokázal ovládať. Ohorok som nezastúpil, iba som ho odhodil. To bolo dohodnuté znamenie. Nemal som na výber.

Muž sa nesmial. Rýchly pohyb som ledva zaznamenal. Zbraň bola prilepená na mojom boku mieriac na moje srdce.

„Počúvaj ma zasran." jeho hlas preťal ticho a tváre mužov nás pozorovali ostrejšie ako predtým. Čakali. Jediný jeho pokyn a som mŕtvy. Aj ja aj Maya. „Peniaze tvojho otca nikoho nezaujímajú. Myslíš si snáď, že tu vedľa mňa niečo znamenáš? Si nič, obyčajný odpad. Bezbranný človek. Fagan."

Slová sa chrlili z jeho úst a moja myseľ pracovala na plné obrátky aby som vymyslel čo najrýchlejšie čo najefektívnejší plán. Bolo mi jasné, že som Jasona precenil. Ani na sekundu som nezvážil fakt, že by mi mohol klamať alebo niečo zatajovať. Nepovažoval som to za zradu. Azda som len ozaj mal uposlúchnuť Mayinu radu. V podsvetí nemožno veriť ani bratovi.