Bullying Squad

1.

Nové mesto, nový domov, nový ľudia, nový začiatok. Aspoň tak to povedala mama. Povzdychla som si a začala som ukladať svoje veci z krabíc na police v mojej novej izbe. "ChaeWona, poď mi prosím pomôcť!" zakričala na mňa mama z kuchyne. Znovu som si povzdychla no bez námietok som šla za ňou. "Podáš mi prosím tu veľkú vázu?" spýtala sa ma stojac na stoličke a jednou rukou sa pridržiavac hornej poličky od kuchynskej linky a druhou ukazujúc na asi 50cm vysokú porcelánovú vázu. Bez slova som jej ju podala. "Ďakujem". Pobrala som sa späť do izby skôr než odo mňa chcela niečo ďalšie. Stále som sa na ňu hnevala no zároveň som to aj chápala. Na mieste kde sme žili predtým sme nikdy neboli vítané a preto sa mama rozhodla odísť. Do úplne inej krajiny. Do štátu kde pred niekoľkýmy rokmi opustila jej rodičov a nechala tu všetko čo kedysi mala. No ja som tým odchodom všetko stratila. Povzdychla som si a pri myšlienke, že od zajtra nastupujem do novej školy ma striaslo. Nikdy som nebola moc výrečný a priateľský typ človeka, vždy som bola skôr tichá a hanblivá, preto som bola vďačná za tých pár kamarátov ktorých som mala a ktorých som teraz stratila. Pretože sme sa presťahovali na úplne inú polovičku zemegule.

Večer keď už sme mali celý byt zariadený a všetko bolo tak ako malo sme si mamou uvarili večeru a spoločne sa pri stole najedli. Potom sme si pozreli film a ja som o pol jedenástej zaliezla do sprchy a potom do postele. Psychicky som sa snažila pripraviť na zajtrajšie ráno...