Bullying Squad

3.

Vstala som na budík a nedobrovoľne som vyliezla z postele. Naraňajkovala som sa a šla do kúpeľne. Obliekla som si uniformu a zobrala batoh. Obula som si tenisky, zobrala kľúče a pobrala sa do školy. Dúfala som, že aspoň ranná cesta bude bez nejakých problémov. Ako inak, mýlila som sa. "Hej Europanka" začula som za sebou keď som bola v polovičke cesty na metro. V tej chvíli ku mne dobehol chalan s malími očami. Mierne prekvapene som naňho hľadela. Bol odo mňa vyšši asi o hlavu a pol a mal pomerne široké ramená. A vôbec som netušila čo od neho čakať. Bol mierne zadychčaní a snažil sa nabrať dych. Žeby bežal? Za mnou? To asi ťažko! Pravdepodobne sa ponáhlal za svojimi vernými kamarátmi a ja...som sa nešťastnou náhodou pritrafila do cesty. "Ach aký to krásny deň" pomyslela som si. "Prečo si včera len tak zmizla?" spýtal sa ma čo ma opäť vrátilo pevne nohami na zem. "Nebavilo ma sa na vás pozerať tak som šla radšej domov" odpovedala som chladne. "Mohla si povedať, nechal by som ťa si to vyskúšať možno by ťa to bavilo" povedal nenútene až som na moment mala pocit, že sa snaží byť milý. Hneď som to však zavrhla. "Nie!" opakovala som si v mysli "nemôžeš mu veriť, ani jednému z nich!". Už sme skoro boli pri schodoch do metra keď sa zrazu zastavil. Prekvapene som sa k nemu otočila a mierne som nadvihla jedno obočie. "Takmer som zabudol" začal a vzápätí ku mne vystrel ruku "Mingi" povedal. Nechápavo  som pozerala na jeho ruku no potom som mu veľmi pomaly a neisto podala tú svoju "Chaewon" odpovedala som. Na jeho tvári sa opäť objavil úsmev. "Si v triede zo Sanom však?" spýtal sa a vtedy opäť začal kráčať. Šla som za ním. "Aa..asi?"odpovedala som. Nemala som ani šajnu kto je ten San. Musela som dávať pozor aby som sa nestrepala zo schodov. "Nie je až taký zlý ako pôsobý. Ani jeden z nich" povedal. Nevedela som čo na to odpovedať. Bol si tým istý? Pretože ja som mala úplne iný pocit. Nevedela som čo mu na to odpovedať a tak som len mlčala. A on tiež. V metre sme mlčky stáli vedla seba. Kedže bolo ako vždy preplnené nemala som sa kde držať. A na tyč hore som nedočiahla. Všimol si to a skôr než som si to uvedomila mi moju ruku zachytil o jeho rukáv košele. Nemala som inú možnosť  a tak som len prstami poriadne držala jeho rukáv. Pustila som ho v momente ako sa otvorili dvere na našej zastávke a vystúpila som skôr než som si to uvedomila. Kráčal v tichosti za mnou. Mala som pocit akoby to bolo ticho pred búrkou. Na moje prekvapenie som cestu do školy prežila v pohode. Mingi sa mi po pár minútach ospravedlnil s tým, že má ešte nejaké aktivity s krúžkom a že nemôže meškať a tak som ostala sama. Nemala som veľa času a tentokrát som ani v najmenšom nemala chuť držať ruky nad hlavou takže som si radšej pohla aj ja. S úľavou som si sadla do lavice a začala si chystať veci na hodinu keď tu zrazu sa na mojej lavici objavila niečia ruka. Pomaly som po nej postupovala očami až k tvári dotyčného. Samozrejme bol to majitel jamiek. Preglgla som. "Kam si včera zmizla?" spýtal sa. Z jeho hlasu som nevedela určiť tón akým to myslí no ako vyhrážka mi to neprišlo. "Šla som domov" odpovedala som a ďalej sa venovala svojim veciam. "Aha" bola jeho odpoveď. Teraz som si bola istá. Bol naštvaný. Presvedčilo ma o tom aj jeho zovretie päste a žily, ktoré mu vďaka tomu nabehli na ruke. Šiel si sadnúť. Ostala som mierne zarazená. "Nič viac?" pomyslela som si "to je všetko?!? On ma len tak nechá...žiť?" pýtala som sa samej seba prekvapene.

Tretia a štvrtá hodina bola telesná. Ešte včera som dostala svoju skrinku a tak som sa postavila a šla som si pre veci. V tej chvíli som sa potkla a zletela na zem. Dopadla som rovno na kolená. Bolo mi jasné, že som sa nepotkla len tak o hoci čo. Celá trieda vybuchla do smiechu. Ja som sa pozbierala na nohy a kútikom oka som zahliadla jeho spokojný zákerný úsmev. Zobrala som si veci zo skrinky a šla som sa prezliecť na záchody. Po mne tam prišlo aj niekoľko ďalších dievčat. Vyčesala som si vlasy do copu. V tej chvíli ma jedna z nich odsotila od zrkadla a pohŕdavo si ma premerala. "Nezavadzaj" povedala chladne. Zobrala som si svoju kefu na vlasy a pobrala som sa na odchod.