"Je v takomto stave väčšinu večera." Madam Pomfreyová stála pri nemocničnej posteli, hľadela na mladého muža s popolavou pokožkou, ktorý len pred pár hodinami od nej žiadal, aby ho prepustila z nemocničného krídla. Arogantný hlas Draca Malfoya jej stále rinčal v ušiach, vyvolával negatívne pocity v jej vnútri. Odmietala nemať rada svojich pacientov, ale jemu sa darilo, aby sa cítila dosť nepríjemne.
A teraz jej umieral v rukách.
Riaditeľ s povzdychom pokrútil hlavou. Trýznilo ho vidieť mladých ľudí trpieť. Nevedel, čo spôsobilo tak rýchle zhoršenie zdravia pána Malfoya. Nevedel čo robiť. To nebolo niečo, čo by niekomu dobrovoľne priznal. Nevedel ako tomu chlapcovi pomôcť.
"Má bolesti?" V Dumbledorovom hlase neboli žiadne emócie, ale jeho oči vyzerali unavené. Bol to dlhý deň, keď sa snažili upratať sekciu s obmedzeným prístupom a postarať sa o všetky tie opatrenia, aby našli Knihu snov, to jediné spojenie, ktoré mali, aby mohli zistiť Voldemortové plány.
Madam Pomfreyová sa strhla. "Neviem, Albus. Neviem. Vôbec sa k nemu nemôžem dostať."
"Snaž sa, aby sa cítil čo najpohodlnejšie. Čoskoro pošlem Amadea a profesora Snapa." Na pár sekúnd jej stisol plece, venoval jej uisťujúci úsmev a potom vyšiel z nemocničného krídla bez toho, aby sa obzrel. Potreboval premýšľať. Potreboval sa porozprávať s Amadeom.
Ležal na špinavej posteli, preklínal svet a všetky jeho stvorenia. Pripútali ho, Draca Malfoya, k posteli, ako keby bol nejakým zradcom, možno humusákom. Pripadal si nečistý a bezmocný. Bolo to neznesiteľné.
Počul, ako sa jeho otec rozpráva s obludnou postavou, ktorá ho predtým prikázala pripútať k posteli, aby otestovali jeho lojalitu. Otestovali? Čo mu prepánabeka chcú urobiť? Pokúsil sa ovládnuť šialené búšenie svojho srdca, ale všetka jeho snaha bola zbytočná. Tvrdiť, že bol vydesený, by bola vyložene urážka. Bol vydesený na smrť.
"Chlapec to zvládne." Otcov sympatický hlas sa odrážal v stenách podzemia.
"To uvidíme, však," odvetil Temný pán so strašlivým zachichotaním. "Uvidíme."
Draco bojoval voči hladkým oceľovým putám, strach preberal kontrolu nad jeho činmi. Zomrie. Nedokáže zniesť bolesť. Neprežije žiaden test, ktorý by mohol dokázať Temnému pánovi jeho cenu. Mal... zo... zomrieť.
Hermiona Grangerová nevedela čo robiť so svojimi rukami. Skúsila ich nechať v lone, založené a nehybné. Potom sa skúsila chytiť drevených operadiel, ale jej hánky prezrádzali jej úzkosť a ona ich musela ukryť v záhyboch habitu. Dokonca zdvihla pohár vody, len aby svoje ruky zamestnala.
Všetci na ňu hľadeli, požadovali od nej, aby so svojimi magickými schopnosťami spravila podivné veci. Áno, bola nadaná, ale nie takto nadaná. Zbláznili sa. Bola len študentkou.
"Skúsiš to?" spýtal sa jej Amadeus. "Mohla by to byť jediná možnosť ako ho zachrániť."
Hermiona sa pokúsila prehltnúť, ale hrdlo mala príliš suché. "Neviem, ako by som v tom mohla uspieť." Vyšlo to ako slabý šepot, drsný na jej jazyku.
"Už ste predtým boli v jeho mysli. Poznáte ho," vážne prehovoril profesor Snape.
"Zomiera." Hermiona nedokázala zatajiť strach vo svojom hlase. Draco Malfoy zomieral a oni od nej žiadali, aby ho nasledovala. Prečo? Ako by to mohla neurobiť?
Dumbledore sa postavil za jej stoličku, oprel si ruky po bokoch jej pliec, vôbec sa jej nedotkol. "Nechceme vás vystaviť žiadnemu nebezpečenstvu. Toto je prosba, nie príkaz." Nenávidel sa za to, že ju do toho tlačí. Nechcel, aby si ublížila, ale mali veľmi málo času a veľmi veľa bolo v stávke. "Len potrebujem, aby ste vedeli, že sú ohrozené väčšie veci, ak zomrie, ak ho necháme zomrieť."
YOU ARE READING
ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔
FanfictionČo môžete získať, keď už ste stratili všetko, čo ste kedy mali? Draco Malfoy to zistí počas svojho posledného ročníka na Rokforte. Tá najčistejšia duša Magika privádza dvoch nepriateľov dohromady, prinúti ich spolupracovať za veľmi mimoriadnych okol...
