ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

13. Kapitola, časť druhá

Týždeň a pol sa zmenil na dva týždne. Draco býval so slizolinčanmi, väčšinou študoval a snažil sa vyhýbať ťažkostiam. Problém bol, že sa ťažkosti nevyhýbali jemu. Už stratil postavenie vodcu svorky a pre slizolinčanov bol teraz slabou korisťou. Novinky sa šírili rýchlo a oni vedeli - tú humusáčku mal každý na špičke jazyka. Stále mal priateľov, ale nikto sa ho už viac nebál. Ten chlapec nemal peniaze, nemal rodičov a bol to krvizradca. Draco musel našľapovať opatrne, prútik vždy pripravený.

Počas jednej z tých nocí sa prebudil na zvláštny zvuk, či skôr presnejšie na to, že je absolútne ticho. Nikto tam okrem neho nebol; všetci chalani boli preč. Veľmi opatrne odhrnul prikrývku, položil nohy na zem a posadil sa. Načúval. Vôbec žiaden zvuk. Nič nebolo počuť, dokonca ani vietor, ani jeho vlastné búšenie srdca.

Postavil sa, prešiel pomaly k dverám spálne, ruka s prútikom sa mu triasla. Čo mali tentoraz za lubom? Nemal dôverovať Crabbovi či Goylovi, že ho ochránia? Dopekla so všetkými. Toto fakt nepotreboval na dôvažok k tomu všetkému. Jeho život už bol dostatočne komplikovaný.

Keď otváral dvere, uvedomil si, že by mali zaškrípať. Ale ani teraz sa neozval žiaden zvuk. Vykukol na chodbu, premýšľal, čo sa mu teraz stane. Použili umlčovacie kúzlo. Ak vykríkne, nebude ho nikto počuť. A ako hodinky, niekto mu natiahol vrece cez hlavu, zozadu ho schmatli ruky, stiahli ho k zemi. Nemal na sebe nič okrem pyžamových nohavíc, takže ho studená dlážka prinútila uvedomiť si, ako veľmi nepohodlne sa bude nasledujúcich asi tak dvadsať minút cítiť.

Nebola to v skutočnosti bitka - človek dokáže zniesť pár dobre mierených úderov a kopancov. Bolo to skôr ako napadnutie, keď sa vás snažia udusiť k smrti. Dalo mu zabrať sústrediť sa len na dýchanie. Mal kolená v žalúdku, ruky na tvári, niekto mu držal ruky a nohy. S pocitom totálnej bezmocnosti nakoniec omdlel, jeho posledné myšlienky sa týkali iracionálnej skutočnosti, že zomrie bosý.

Po Merlin vie koľkých hodinách sa prebral vo svojej posteli, hrozivo si prezerajúc tú temnotu. Mohol počuť ako neďaleko odfukujú tí, čo ho napadli, ľudia, ktorých kedysi nazýval priateľmi alebo minimálne v istej miere spojencami. Teraz sa ho chystali dostať. Veľmi pomaly a veľmi bolestivo vstal, postavil sa na slabé nohy, chytil sa stĺpika postele pre podporu.

Doriti, krucinál.

Draco nevedel, prečo si predtým myslel, že bude lepšie, ak ostane v spálni s ostatnými chalanmi. Jasne to bola chyba. Veľmi mu v tejto chvíli chýbala jeho privátna izba hlavného prefekta.

Dotackal sa do kúpeľne s nádejou, že na ňom nebude príliš vidno príznaky nočnej bitky. Ostatní sa naštvú, hlavne Hermiona. Mohla by dokonca prísť a spraviť slizolinčanom prednášku. Neviete, ako sa správať k priateľovi? Nemáte potuchy, čím prechádza. Nemáte potuchy, vy sebeckí blbci. Áno, to by bolo presne to, čo by povedala. Usmial sa, ale potom rýchlo vyrovnal tvár kvôli odpornej bolesti, ktorú ten úsmev vyvolal. Krucinál. Tí bastardi ho skutočne zasiahli do tváre.

Prešiel tak rýchlo, ako mohol, k zrkadlu, hľadel na seba s výrazom, ktorý mohol popísať len ako naprostá hrôza. Pokožka okolo jeho ľavého oka bola takmer čierna a na pravej strane úst mal škaredú ranu. Skutočne mu natrhli kútik úst. Dokelu s nimi. Na krku mal čierne a modré stopy, a rovnako na celom trupe. Na pravej strane hrudného koša mal zvlášť nechutne vyzerajúcu stopu a začal sa obávať, či nemá zlomených pár kostí. Celkovo to ale nebolo také zlé. Mohol prísť o jednu či dve končatiny.

Kriticky si prezeral zranenia a dospel k pomerne dementnému záveru, že byť hrdinom pravdepodobne znamená presne toto. Po tom, čo o tom chvíľu uvažoval, rozhodol sa, že všetko znesie. Neodsťahuje sa. Nikomu to nepovie. Prijme to ako muž, sám, bez pomoci svojich novonájdených priateľov. Toto bola jeho skúška.