ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

6. Kapitola, časť prvá - Stražcovia modrej izby

Hermionine srdce búšilo rýchlejšie, než si myslela, že je možné. Nebolo to len kvôli tomu, že rýchlo kráčala po matne osvetlených chodbách alebo preto, že ju vydesili zákerní smrťožrúti, ktorí napadli jej drahocennú školu. Srdce jej uháňalo kvôli elixíru, ktorý znova bublal v jej vnútri a spôsoboval, že si všímala každý malý pohyb blondiaka, ktorý kráčal vedľa nej.

Uvedomovala si jeho spotenú dlaň (Malfoyovci sa nepotia), jeho prsty prepletené s jej, jeho náhodné úkroky nabok, ktoré spôsobovali, že sa bokom oprel o jej a najviac zo všetkého si bola vedomá, že nie sú sami.

Kráčali bok po boku s Harrym a Ronom; ten posledný stále pripomínal zrelú rajčinu a ustavične spochybňoval Malfoyovu veľmi nevítanú prítomnosť.

"Po milióntykrát, Ron. Ja. Sa. Ho. Nemôžem. Zbaviť. Nechaj to tak, prosím." Hermionin hlas mal prosiaci tón, takmer žobral.

Ron sa mierne predklonil, pozrel sa na ňu popri Harrym - ktorý stále pozorne Rona sledoval - a zamračil sa so slovami: "Mohli sme ho jednoducho omráčiť. Mohli sme ho levitovať..."

Hermiona vyslala jeho smerom vražedný pohľad a on v rozpakoch zmĺkol. Pokúšal sa situáciu pochopiť. Hermiona im už vysvetlila všetko o párovacej mágii a oddeľujúcom elixíre po tom, čo v úkryte zanechali prvákov a druhákov v starostlivosti profesoriek Sproutovej a Vektorovej, ale stále mu dávalo zabrať tomu všetkému porozumieť.

Malfoy veľmi dlho nič nepovedal, čo Rona vytáčalo ešte viac než otvorená hádka. Druhý chlapec mu tak liezol na nervy, keď si tu vykračoval, ako keby toto prekliate miesto vlastnil. Všimol si, že sa niekoľkokrát uškrnul a raz si všimol, že ten slizký blb kráčal príliš blízko pri Hermione.

A vyzeralo to, že jej to vôbec nevadí.

Harry bol tiež príšerne tichý. Pôsobilo to dojmom, ako keby všetci ostatní patrili k tajnej spoločnosti a on bol jediný, koho vynechali. Čo sa to so svetom dialo?

"Možno by sme sa mali rozdeliť," potichu prehlásila Hermiona, keď sa pozerala všade možne, len nie na svojich dvoch priateľov.

"ČOŽE?" vykríkol Ron, neschopný udržať svoj hlas pokojný. "Nechať ťa tu s tým... s tým... opičím mozgom?"

"Hej, to odmietam." Hoci znel urazene, v Dracom hlase sa dal počuť zábavný podtón. Neskutočne sa bavil. Sledovať Weasleyho vnútorný boj sa bolo ako predčasný vianočný darček.

"Mlč," odsekli Ron s Hermionou spoločne.

"Ehm... Mlčanie by bolo najlepšie pre nás všetkých," zašepkal náhlivo Harry, kým sa obzeral po náznakoch nebezpečenstva. Bolo namáhavé byť jediným dospelým v tejto skupine.

"Oni si začali," nonšalantne ukázal Draco na dvojicu červenajúcich sa výtržníkov.

V Ronových očiach bolo niečo, čo varovalo Harryho a schmatol druhého chlapca za pás skôr, než sa mohol načiahnuť po škeriacom sa slizolinčanovi.

"Ty! Ublížim ti. Zmrzačím ťa. Spôsobím ti... Bolesť! Veľa bolesti," kričal Ron, kým sa bránil Harryho zovretiu.

Draco sa priklonil bližšie k Hermione a zašepkal jej do ucha: "Zdá sa, že tvoj priateľ nevie hovoriť v rozvitých vetách," pričom sa po celý čas ponad jej plece pozeral na Rona.

V tom okamihu svet zamrzol. Prešli sekundy, keď sa ocitli pred štvoricou štyroch veľmi dospelých a schopných smrťožútov, z ktorých jedným bol Malfoy Senior. Vysoký muž sa pozrel na svojho syna, potom na Hermionu a nakoniec sa jeho oči usídlili na ich spojených rukách. Vyzeralo to, ako keby ho obklopila šialenosť. Nosné dierky sa mu rozšírili, keď sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol nosom a v jeho chladných, vražedných očiach nebolo štipky zľutovania.