ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

3. Kapitola, časť prvá - Každodenná rutina

Draco sedel v jednom z mnohých útulných kresiel v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Takmer v ňom ležal v pohodlnej pozícii, jedna ruka prehodená cez operadlo. Čiastočne načúval, ako sa siedmacki chalani bavia o čistote krvi, o dobre vyzerajúcich dievčatách a dôvodoch, prečo majú aj dievčatá dovolené študovať mágiu a čiastočne spomínal na to, čo im toho dňa ukázal Amadeus.

Dracovi sa v skutočnosti začali Amadeove hodiny páčiť, hoci využil každú príležitosť, aby rypol do charakteru učiteľa Starovekého magika, či jeho vyučovania a štýlu. Ale jednako, veci, ktoré im až doteraz predviedol, boli úžasné.

Uši sústredil na prebiehajúci rozhovor.

"Chcem povedať, že čí geniálny nápad to bol, aby sa baby učili tie isté veci, ako sa učíme my. Naše mozgy sa od nich podstatne odlišujú: sú väčšie, rýchlejšie, silnejšie. Dievčatá sú prostoduché," vyhlásil Crane Brinton, jeden z väčších chlapcov a od chudších poslucháčov získal množstvo prikývnutí.

"A počúvajte," ozval sa Goyle. "Už ste niekedy videli skvelú hráčku metlobalu? Nie, pretože žiadna neexistuje. Baby sú dobré len na jedinú vec a len na túto jednu."

Celá skupina vybuchla v smiech a Draco sa tiež mierne pobavený pousmial. Ale potom sa musel prejaviť jeho podrezaný jazyk.

"Ako isto viete," prehovoril v zdanlivo ledabolom štýle, ale jeho oči sledovali každučký pohyb, ktorá malá skupinka pred ním urobila. "Vaša logika nie je celkom magicky nepriestrelná," pokračoval. "Ak sa pozriete na dievčatá v našej fakulte - sú poriadne bystré a stavím sa, že všetky majú lepšie známky než vy dvaja."

Chalani sa na neho pozerali, niekoľkí zdesene žmurkali, ostatných očividne jeho slová pobúrili, ale nikto z nich nemal odvahu alebo nebol dostatočne hlúpy, aby ho spochybňoval. Až na Brintona. Zdieľal všeobecný názor všetkých veľkých ľudí, čo šikanujú: nikto sa im neodváži postaviť do cesty.

Atmosféra sa zmenila na pomerne nepriateľskú.

"Povedz Malfoy, v poslednej dobe sa veľa držíš za ruky s humusáčkou Grangerovou. Zvažuješ, že ho do tej čarodejnice–pobehlice strčíš?" spýtal sa so širokým úsmevom Brinton.

Draco zareagoval inštinktívne, preskočil krátku vzdialenosť medzi nimi a zasiahol ho priamo do tváre. Odtiahol sa od väčšieho chlapca, díval sa na neho, oči mu žiarili zhnusením a zlobou.

"Nikdy sa znova neopováž niečo také naznačiť. Ona je pod moju úroveň." Dracov hlas neprejavoval žiadnu evidentnú emóciu, ale svaly na brade mal napäté.

Brinton si držal krvácajúce ústa a nos jednou rukou a pokúsil sa druhú vystrieť smerom k Dracovi v pokuse o zmier. "Hej, nič som tým nemyslel, bol to len hlúpy žart," pokúsil sa ospravedlniť, ale prabiedne zlyhal. Nikdy nebol múdre uraziť Malfoya a teraz sa mu to podarilo kráľovsky a keď už pri tom bol, spravil si tiež mocného nepriateľa - a len s tak málo slovami.

Goyle sa postavil a pokúsil sa medzi tých dvoch chlapcov presunúť, ale Malfoy ho odtlačil späť do kresla. Goyle sa na neho pozrel, na chvíľku sa mu v očiach objavilo ublíženie.

"Nemiešaj sa do toho," bolo jediné, čo Malfoy povedal. Ani sa na Goyla nepozrel. Na blondiakovi bolo niečo iné, ako keby bol na pokraji toho, že mu rupnú nervy. A kvôli čomu? Za minulé roky počul Goyle horšie urážky - dokonca Potterovi sa zadarilo pár poriadne hnusných poznámok, na ktoré by bol hrdý ktokoľvek. Ale toto bola taká priehľadná urážka, nič bystré na nej nebolo. Len hlúpe spojenie medzi pár malými detailmi.

Draco tam chvíľu mlčky stál, snažil sa získať pod kontrolu násilné emócie, ktoré hrozili, že vybuchnú. Nikdy si nepredstavoval, že bude možné cítiť všetko naraz. Bol si istý, že niečo jednoducho prasklo; prelomila sa nejaká jasná hranica, ktorá držala všetko pekne pokope. Čo to jeho otec povedal? "Nikdy nedaj najavo svoju slabosť, nikdy nedaj najavo svoje emócie a ešte lepšie nikdy nič necíť." Ako to otec dokázal?