ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

14. Kapitola, časť tretia

Celé dva týždne sa pokúšali vyliečiť Hermionu. Amadeus s Dumbledorom použili všetky svoje znalosti, aby vytvorili kúzlo, ktoré by dosiahlo na nepoškodené strany jej mysle. Každučký deň vstúpil Draco do jej zlomenej mysle, pátral po jej duchu a jej duši, nikdy nič iné okrem rozbitého skla nenašiel. Ron s Harrym sedeli vedľa jej postele, neustále jej vraveli, aká je výnimočná. Snape vytvoril elixír, ktorý uľavil napätiu jej tela a mysle. McGonagallová priniesla Hermione všetky jej drahocenné veci, dokonca dovolila Krivonožke, aby spala pri nohách jej postele. Všetci si vzali jej uzdravenie k srdcu, ale nič nepomáhalo. Bola stratená.

Nakoniec nastal čas na rozhodnutia. Uvedomovali si Voldemortove pohyby a jeho zámer vyhlásiť otvorenú vojnu. Na jeho strane bola väčšina vlkolakov a vampírov, a obri sa ho tiež rozhodli podporiť. Situácia vyzerala ponuro pre všetkých mier milujúcich čarodejníkov a čarodejnice.

Takže sa rozhodlo, že Dumbledore s Amadeom pôjdu zhromaždiť svoju vlastnú armádu s pomocou Amadeových ľudí, s tými starovekými mágmi, ktorí si sotva kedy vyberali stranu. Škola zostane otvorená, ale tiež dobre chránená a rodičia sa mohli rozhodnúť, že nepošlú svoje deti späť. Hrozba voči škole bola veľmi reálna. Riaditeľka McGonagallová znova získala silu svojho ducha, keď vzala Rokfort pod svoju prísnu vládu.

Harryho prekvapilo, že chceli, aby stále navštevoval Amadeove hodiny. Bezprútiková mágia bola pre neho pomerne prirodzená a súkromné hodiny spôsobili, že bol roky napred pred svojimi spolužiakmi.

Nakoniec sa všetko vrátilo k normálu. Po Novom roku škola začala s takmer šesťdesiatimi percentami študentov, ktorí boli pripravení pokračovať v štúdiu.

Kým sa ostatní siedmaci pripravovali na MLOKy, Draco stále zostával pri Hermioninom boku. Chodil len na tie hodiny, kde sa mohol naučiť nové veci. Stále jej čítal, udržiaval ju informovanú o všetkom, čo sa stalo vo vonkajšom svete. Sotva spal, sotva jedol. Nič nebolo dôležitejšie než udržať jej spojenie so svetom, do ktorého patrila.

Ron s Harrym boli rovnako tvrdohlaví ako on. Sedeli pri jej posteli, počúvali, ako jej číta, občas ju držali za ruku, len aby boli nablízku, pretože im chýbala.

Dumbledore s Amadeom sa rozhodli, že by bolo príliš riskantné presunúť Hermionu do Sv.Munga, pretože Voldemort už poznal jej pachovú stopu a jeho patronus by ju mohol znova nájsť. To preto prichádzali špecialisti z celej krajiny, aby ju prezreli, pokúšali sa zistiť, či ju umučili do šialenstva, alebo či tam nezostalo niečo, čo by sa dalo zachrániť. Zakaždým, keď nový čaromedik špecialista prišiel, nádej troch chlapcov vzrástla, a predsa zakaždým museli prehltnúť svoje sklamanie, keď sa pre ňu nedalo urobiť absolútne nič.

Mesiac po útoku prišli na Rokfort po prvý raz rodičia Hermiony. Boli tak veľmi ukrytí, že aj Dumbledorovi dalo zabrať nájsť ich. Jej matka, Mary, a jej otec, Oliver, vpálili do nemocničného krídla bez varovania, kvôli čomu Dracovi vypadol Denný prorok, ktorý čítal Hermione. Podozrievavo na nich hľadel, keď sa prihnali k Hermionimu boku. Jej matka vôbec nevyzerala ako ona. Bola to bucľatá dáma so štvorcovými okuliarmi, a jej nevýrazné vlasy boli popretkávané pásmi šedej. Jej tvár nebola ani láskavá ani chladná; vyzerala len znepokojená.

"Ste ošetrovateľ?" spýtala sa Draca, pozerala na neho, ako keby mohol, mal a musel zachrániť okamžite jej dieťa.

Jej otec, chudý muž s hnedými vlasmi a zvláštnou vôňou okolo seba, chytil Hermionu za ruku, skúšal jej pulz. "Je silný a rovnomerný. Čo je s ňou zle?"

Mary uprela pohľad na svojho manžela, nádej jej rozžiarila tvár. "Bude v poriadku. Vravela som ti to. Musíme ju dostať do poriadnej nemocnice. Môžu jej pomôcť. Skutoční doktori jej pomôžu."