ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

15. Kapitola, časť druhá

Dumbledore Ronovi naznačil, aby sa posadil. "Nebudeme sa hádať. Chápem vaše obavy. Chápem, že nikdy nie je ľahké veriť niekomu, kto vám v minulosti ublížil. Viem to. Použili sme každé opatrenie, ktoré nás dokázalo napadnúť. Nemusíte s ním stráviť čo i len minútu navyše, ako je nevyhnutné, hlavne ty, Ron. Viem, že je pre teba ťažké zabudnúť na to, čo sa stalo tvojej sestre."

Ron sa triasol zúrivosťou, ale posadil sa a prikývol. To, že vzali na vedomie jeho nepokoj a nedôveru, ho upokojilo dosť na to, aby dokázal rozumne uvažovať.  Lucius zachránil Hermionu. To muselo niečo znamenať.

Po tomto sa schôdzka sústredila na Voldemorta a samotnú vojnu. Voldemortove činy boli doteraz pomerne jednoduché: rozdeľ a podrob si. Obrátil aurorov voči ľuďom. Zničil ministerstvo mágie. Čarodejnícky svet nemá vodcu - alebo nemal, pokiaľ Dumbledore nevzal aurorov pod svoje vedenie. Jednal z pozadia, stále sa snažil zabrániť tomu, aby sa čarodejnícky svet dozvedel, že je nažive, ale nič nebolo dôležitejšie, než získať nejaký vplyv vo vojne, ani ich predstierané úmrtia a ako môže Voldemort na túto skutočnosť zareagovať. Ale boli veľmi opatrní, uistili sa, že profesor Snape nepríde o svoju pozíciu špióna. Dokonca na Rokforte Amadeus a Dumbledore tajili svoju prítomnosť tým, že sa maskovali za domových škriatkov, keď sa prechádzali medzi študentmi a členmi zboru.

Z predstavy, ako dvaja veľmi mocní čarodejníci majú obrovské uši a veľmi malé telá, sa Draco, Ron a Harry zachechtali, ale rýchlo zmĺkli, keď na nich profesor Snape škaredo zazrel.

Dumbledore tiež prezradil, že zvedovia Rádu sa pokúšajú predpovedať Voldemortov ďalší pohyb, ale zatiaľ bol hrozivo mlčanlivý. Lucius Malfoy prezradil ich úkryt, ale keď naň zaútočili aurori, našli ho prázdny. Lenže smrťožrúti odišli náhlivo, zanechali za sebou knihy, mapy, elixíry, pokyny ku kúzlam: veci, ktoré by mohli byť rozhodujúce pre určenie ich ďalších plánov.

"Je možné, že Voldemort plánuje útok na školu," uzavrel Dumbledore. "Zvesti také niečo naznačujú, a určite si myslíme, že viera v našu smrť mu poskytla falošný počet bezpečia. Chce zničiť Rokfort. Toto miesto pre neho obsahuje príliš veľa zlých spomienok."

"Čo ešte môžeme urobiť?" spýtala sa riaditeľka McGonagallová. "Škola je pripravená tak veľmi, ako len môže byť, o to som sa postarala."

"A ja sa ti chcem za to poďakovať," odvetil Dumbledore, v očiach mu po prvý raz toho dňa zaiskrilo. "Odviedla si tu úžasnú prácu. Veľmi ma potešilo, že sa ti podarilo získať dokonca strážcov Modrej izby, aby pre teba pracovali. Jedného dňa mi to tajomstvo musíš prezradiť."

Riaditeľka sklonila hlavu, potešená, ale neochotná dať to najavo. Boli pripravení a to všetko vďaka nej.

Potom sa Dumbledore usmial, oslovil ich všetkých. "Myslím, že potrebujeme malú prestávku, než začneme prechádzať našim zoznamom problémov." Pozrel sa na nich, obdržal súhlasné prikývnutia a zmätené výrazy, ale vedel, že má pravdu. Mali veľa na práci, ale nemohli ju zvládnuť naraz. "Bez obáv zostaňte tu alebo choďte von, ale prosím, buďte tu o polhodinu."

Než odišiel, krátko si niečo šepkal s riaditeľkou a potom bol preč.

Následne miestnosť upadla do ticha.

Amadeus odišiel za Dumbledorom prvý, a potom sa postavili aj ostatní, vystreli si nohy, trochu sa poprechádzali.

Harry sa otočil k Dracovi so otázkou: "Chceš ísť s nami?"

Draco si nebol istý, či bol zdvorilý alebo skutočne chcel, aby im Draco robil spoločnosť, ale tak či tak to bolo milé. Usmial sa a aj tak povedal nie, pretože bolo niečo, čo chcel urobiť. Chalani odišli a on sa šiel postaviť k jednému z oblúkovitých okien. Čakal, bol si istý, že sa k nemu jeho otec priblíži.