ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

2. Kapitola, časť druhá

Otvorila oči, len aby si uvedomila, že pred ňou stojí jej najmenej obľúbená osoba a drží ju za ruku. Jediné, čo spôsobilo, že sa cítila dokonca vzdialene dobre, bol výraz v jeho tvári; vyzeral nekonečne šokovaný.

Presne v rovnakom čase sa pustili.

Dôsledok bol okamžitý: obaja stratili pevnú zem pod nohami a padli na kolená. Hermiona sa prvá pokúsila vstať, ale nemohla pohnúť ani svalom vo svojom tele. Mala pocit, ako keby mala celé telo zablokované.

"Povedal som niečo o tom, že sa máte pustiť? Myslím, že nie. Dávajte pozor, vy dvaja," vravel Amadeus, keď sa k nim dostal. Chytil ich za ruky a spojil ich. Znova bol účinok okamžitý a mohli sa normálne pohybovať; obaja sa rýchlo postavili.

"Toto je staroveké magikum." Namáhavo si vzdychol a potom pokračoval. "Moji ľudia zdedili tieto znalosti od svojich predkov, takže kiežby ste to brali vážne. Poviem vám všetko, čo potrebujete urobiť alebo vedieť. Neprekračujte hranice."

Hermiona s Dracom tam stáli, obviňujúco na seba pozerali, pomerne dobre si uvedomovali, že sú proti tejto situácii bezmocní. Nemohli s tým urobiť absolútne nič. Ale mohli sa postarať, aby sa ten druhý kvôli tomu cítil nešťastne a to odhodlaní urobiť boli.

Hermiona sa strhla bolesťou, keď jej Draco stisol ruku, takmer jej rozdrvil prsty. Skutočne sa ho snažila ignorovať, ale vďaka jeho detinskosti toho nebola schopná. Ruka jej začínala meravieť a ona so zvyškami síl zaťala nechty hlboko do jeho dlane. Dracovi narážka došla a trochu povolil zovretie, ale stále ju držal za ruku tak, ako keby bola tou najodpornejšou vecou, na ktorú kedy narazil. Pretočila nad ním očami.

"Váš partner vás dokáže sprevádzať, kým budete trénovať bezprútikovú mágiu. Ona alebo on vás udržia v bezpečí, keď budete sústredení na skrotenie magickej energie. Aj tej vo vás, aj tej okolo vás." Amadeus im potom vysvetlil, prečo bolo také dôležité po celý čas udržať medzi nimi spojenie. Na začiatku výcviku boli zraniteľní voči trikom, ktoré na nich skúšala ich vlastná myseľ. Neskôr sa všetko zmení. Po niekoľkých varovaniach nechal steny medzi odlišnými svetmi znova padnúť a vyslal ich späť do Farby magika.

Tentoraz to Hermione spočiatku pripadalo takmer normálne. Nech to akokoľvek nenávidela priznať, dokázal ju udržať v lepšej rovnováhe a domnievala sa, že ona mala na neho rovnaký efekt. Bolo čudné sa na to všetko pozerať. Bolo to, ako keby bola mimo vlastnej mysle, sledovala to všetko očami niekoho iného. 'Bizarné'  bolo slovo, ktoré hľadala.

Pre Draca bola celá táto situácia na smiech. Bol si celkom istý, že tam bol nejaký boh a ten ho určite nenávidel. Bolo to ako hrať s ním práve teraz šachy - bol len pešiakom v nekonečnej hre poníženia. Cítil sa mizerne a tak scenéria pred ním bola mizerná tiež. Draco kráčal po púšti, takej prázdnej a takej mŕtvej, až to bolelo sledovať, ale on si nič nevšímal. Bol príliš zaneprázdnený tým, že ľutoval sám seba.

Hermiona sa na blondiaka pozrela a okamžite kráčala po tej istej púšti vedľa neho. Takmer ju to vydesilo na smrť, pretože určite nechcela skúmať jeho myseľ; nechcela poznať jeho démonov. Malfoy bol príliš ďaleko (stratená duša - tak by to asi popísala spolužiakom), aby to spoznať mohla. Čo za príšery číhali v kútoch jeho mysle - vážne to nechcela zisťovať.

Ale nech sa akokoľvek snažila, nedokázala sa dostať z jeho mysle. Uviazla s ním, bola prinútená ho nasledovať, kamkoľvek ju mohol zaviesť. Jediný problémom bolo, že zjavne nevedel, kam ide. Bolo to, ako keby mal zaviazané oči alebo bol... stratený.

A potom zrazu Hermiona stála sama v tmavej uličke. Malfoy bol preč a nikto iný nebol na dohľad; po druhý raz toho dňa bola úplne sama. Dážď dopadal na chladný, tvrdý chodník a pripomenul jej starú pieseň, ktorú počula ako dieťa. Nedokázala si spomenúť na pôvodný názov, len na melódiu, z ktorej ju mrazilo viac než z čohokoľvek, čo doteraz kedy videla alebo počula.